SURF city

Po troch mesiacoch cakania konecne prisla ako tak vyzerajuca predpoved a tak som ani na chvilu nezavahal a vo stvrtok vecer nalozil auto. Na druhy den som skoro rano vyrazil do prace, aby som hned po osmicke mohol vyrazit. Kedze piatok vecer prebieha pravidelne stahovanie narodov a to aj v dazdi, tak som sa do Ljubljany dostal az okolo desiatej. Natalija mi poskytla docasny noclah a ranajky som dostal skoro az do postele. V Ljubljane som cez noc posilnil telo aj ducha, a rano nalozil Nataliju a vyrazil dalej. Asi 15km pred cielom som videl v protismere auto s doskami na streche co mi prezradilo dve veci – 1. nemylil som sa a 2. idem neskoro.

Po 650km neustalym dazdom sme konecne dorazili k moru. Presli sme sa po plazi, zmokli, hodil som dve zabky a mohli sme ist naspat. V Ljubljane sa medzicasom spustila snehova burka a kedze som este nemal prezute auto, rozhodol som sa radsej vyrazit naspat a prenocovat opat v Ljubljane. V nedelu sa pocasie umudrilo, vykuklo slnko, roztopil sa sneh a tak som sa rozlucil s Natalijou, jej rodicmi, Ljubljanou a vyrazil naspat do Bratislavy. Vylet to bol fajn, uz sa tesim na dalsiu dobru predpoved. A kazdy kto cakal, ze prezradim kam som isiel, tak kto hlada ten najde.