Mišo mi písal iba pár dní pred odjazdom, že má ešte miesto na lodi a či by som sa nechcel pridať. Samozrejme som nemohol povedať nie, aj keď posádku som vôbec nepoznal. Vízia týždňovej plavby katamaránom ostrovným Chorvátskom sa ale zdala byť dostatočnou ponukou na ktorú sa neodpovedá nie.

Z Bratislavy sme vyrazili o 2hej v noci a nočná cesta bola pomaly vystriedaná dennou. Mišo ako správny dobrodruh zvolil alternatívne cesty venkovským Rakúskom, Slovinskom a Chorvátskom a ako poznamenal Palo: „Toľko kostolov som v živote za tak krátky čas nevidel.“ Nakoniec sme dobrodošli a prvý krát otestovali Chorvátske pivko v Zatoni pri Šibeniku. Z maríny sme vyplávali až neskoro poobede a po radách domácich sme zamierili do Vodíc.

Vodice mi veľmi pripomínali Corralejo a aj nočný život tu bol veľmi podobný. Turisti, domáci a párty ako má byť. Po skoro 40 hodinách bez spánku to kapitán aj so zbytkom posádky zabalili pomerne skoro a tým pádom ma ukrátili o možnosť dostať sa v suchu na kotviaci katamarán. Ja som ostal trošku dlhšie a tak som si o 4tej ráno musel cestu na katamarán odplávať. Našťastie som sa neutopil a tak mohol Mišo ako aj po zbytok plavby o 6:30 zdvyhnúť kotvu, zapnúť motory, rozvinúť plachty a dať všetkým najavo, že deň na mori sa začína. Niekedy sme sa plavili celý deň inokedy zase dlhšie kotvili v nezabudnuteľných zátokách. Väčšinou to záležalo od množstva alkoholu na palube a od stavu posádky. Každú noc sme však strávili na inom mieste, no druhé Vodice sme už nenavštívili.

Posádka bola super a toľko ako za ten týždeň som sa nenasmial už dlho. Stretli sme aj našich nových najlepších kamarátov zo Švajčiarska, ktorý sa s nami plavili dva dni a bolo fajn mať aspoň na chvílu medzi nami dievčenskú spoločnosť. Spestrením plavby bola aj porucha jedného z motorov, na ktorú som doplatil samozrejme ja, keďže som ostal štyri hodiny sám trčať na jednom z ostrovov kým sa ku mne doplachtil zbytok, aby ma vyzdvihli. Naoplátku som tam mal počas môjho čakania možnosť vidieť partiu Petangu medzi štyrmi rybármi, ktorí si tak ako aj ja krátili dlhý deň v krčme. Bolo neuveriteľné s akou presnosťou dokázali vrhať tie gule. 30 rokov každodenného hrania z nich urobilo zabudnutých majstrov tejto hry.

Tak ako už býva zvykom, všetko nakoniec dobre dopadlo a aj my sme sa dokázali dopraviť do ciela našej cesty. Obohatený o nových kamarátov, o nové zážitky a spomienky na krásne prostredie plavby Chorvátskymi ostrovmi. Ďakujem najmä kapitánovi Mišovi za pozvanie na túto jazdu a aj ostatným členom výpravy Palovi, Maťovi a Robovi za super plavbu a dobrú zábavu.