Fuerteventura Februar 2016
Letiskovy terminal v Madride. Vsetko svieti, blika, obchody s najnovsim dizajnom. Este pred par hodinami som bol obklopeny oceanom, ludmi ktorim staci malo, na to aby boli stastni. Nezaujima ich hon za lepsim autom, vacsim apartmanom, peniazmi. Nechcu byt sucastou stereotypu priemerneho cloveka zaujateho vidinou karierneho uspechu, podla ktoreho ostatni jemu rovni meraju jeho velkost. Je zvlastne vysadnut o dve hodiny neskor z lietadla a vidiet ten rozdiel. Su peniaze a luxus naozaj take dolezite, aby sme ich vymenili za kazdodennu radost a potom sa snazili kupit si ju naspat?
O 13:45 mi islo lietadlo. Chcel som ist na letisko autobusom, aby som si este sam chvilu vychutnal pohlad na ostrov. Prvy krat za 10 dni bolo bezvetrie a swell a tak som este o 10:00 lezal nezbaleny vo vode. Wieberen aj Mario jazdili tiez a obidvaja sa ponukli, ze ma zoberu na letisko. Mal som preto este trosku casu naviac a tak sme vsetci po surfe skocili na poslednu kavu a skoro som nestihol let, ale stalo za to sediet 20 metrov od oceanu a pocuvat tie historky o Indonezii. Z Maria nakoniec vyliezlo, ze rano nejedol a ze nema peniaze na to objednat si ranajky no aj napriek tomu ma viezol 50km na letisko. Povedal som mu nech si da co chce, ze platim ja. Bol to toast a voda a nezabudnutelna historka o tom ako stravil pol hodinu v base na letisku v Amsterdame.
