26 oktober 2014. Martin Kostelnicak dobieha na Hawaiiskom Maui do ciela v case 2:52:58 a stava sa majstrom sveta v horskom triatlone vo svojej kategorii. Aj napriek niekolkym ziskum titulov na ME ci MS sa nikdy ziadnemu Slovakovi nepodarilo postavit sa na stupen vitazov na tomto ultimatnom preteku.
Najviac ma tom bavi asi to spojenie vsetkych troch sportov a to, ze je to v prirode. Najblizsie zo vsetkych troch sportov mam k horskej cyklistike a k tej som sa dostal tak, ze vlastne ona si ma nasla sama. Ked som bol maly, zacinal som s plavanim a k tomu ma velmi zacalo bavit bicyklovanie a najma hranie sa s bicyklom, jeho vylepsoavnie a tunovanie. Tym, ze som pred tym plaval, mal som velmi vela kamaratov v plaveckych kruhoch a ti postupne presli k triatlonu, takze som sa tam ocitol aj ja. Na zavodoch sme sa potom vacsinou sretli kamarati a bola tam vzdy dobra zabava, nejake dotahovacky pred pretekom a po preteku after party. To ma chytilo a zacal som sa tomu venovat naplno.
Cestny triatlon je viac komercny. Horsky je viac pre ludi, ktori maju vztah k prirode, dobrodruzstvu a novym zazitkom. Ale je aj vela takych, ktori to kombinuju. Sice niektorym to robi problem jazdit na horaku tym, ze tam su skaly a musis skakat a su tam tazke zjazdy. Treba ist nad limit, ktory bezny clovek dokaze akceptovat, ale to je na tom zase to dobre.
Na zavodeni ma najviac bavi samotne zavodenie. Mne raz trener povedal, Kostol ty nie si taky dobry, ale ty vies vyhravat zavody. Ja som nebol nikdy treningovy typ. Nie, ze by ma to nebavilo, ale na treningu sa neviem tak vymacknut. Na zavodoch dokazem zo seba dostat uplne maximum a bavi ma ta konfrontacia s ostatnymi sutaziacimi. Vidim, ze niekto je predo mnou a viem, ze ho musim rozvesat po stromoch, uplne rozniest v zuboch a je tam ta sutazivost a to sa mi paci.
Musim porozmyslat. Ked som na Hawaii dosiel do ciela a tusil som, ze mozem mat dobre usmietnenie, ale nevedel som presne, ktory som skoncil a ked za mnou prisli chalani a povedali mi, ze som vyhral. Vtedy som bol v cieli uplne vycucany a bez energie a zrazu som ozil. Ale myslim, ze su aj ine silnejsie zazitky ako toto. Napriklad ides s kamaratom na pretekoch, ste velmi dobry kamarati, spolu trenujete a idete na prvom a druhom mieste. Vies, ze by to bol hrozny suboj medzi vami, lebo by ste si nic nedarovali a tak sme si povedali serme na to, sme kamarati a dojdime naraz do ciela. A obidvaja sme skoncili prvy. To sa mi velmi ratalo a na to tiez nikdy nezabudnem.
Ja som sa naucil byt vsade a nikde zaroven. Neda sa to stihat tak, aby clovek mohol trenovat tolko kolko chce. Clovek sa musi naucit dokazat si prisposobit denny harmonogram, aby si aspon na chvilku dokazal odtrenovat. Ja teraz tiez netrenujem vela, ked sa zadari tak je to v priemere tak hodinka denne a aj preto som sa casom naucil uzivat si ten cas co mam, ked si mozem ist zasportovat. Niekedy, ked som chcel byt moc dobry tak som sa snazil trenovat nie preto, ze som chcel, ale preto ze som musel. Tym som na seba vytvaral tlak, az som bol z toho niekedy znechuteny. Teraz ked som zacal normalne pracovat tak trenujem, pretoze mozem, a pretoze ma to bavi a necitim na seba ziaden tlak.
Moj sen je to, co sa mi dari robit doteraz. Kazde preteky si uzit a nechat tam co sa da. To ked sa mi podari tak som stastny. Nezalezi ani tak na vysledku, ale ked si mozem po preteku povedat, ze som dal do toho naozaj vsetko.
Ja by som poradil kazdemu kto chce sportovat, nech to neberie prilis vazne, nech sa v prvom rade zabava, nech na seba nema prehnane naroky a nech to robi tak ako ho to bavi, robi to zo srdca a s rozumom. A to nielen v sporte, ale asi vo vsetkom.
Netreba sa brat prilis vazne, usmievat sa a ostat nad vecou. Aloha.
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…