Cez vikend som zase raz vypadol z mesta a tentokrat zamieril do Badina. Vraj je tam oficialny prales a dokonca je jednym z najstarsich zachovanych lesov na Slovensku. Pocasie zase raz vyslo a bolo prijemnych 33 stupnov co znamenalo, ze Shakira sa zase mohla potkynat o vlastny jazyk. Povodne som mal naplanovany dvojdnovy okruh, ktory sa ale impulzivne pocas pochodu zmenil na jednodnovy.
Najst vstup do lesa oznaceny zelenou turistickou znackou vobec nebolo lahke. Lesnici ho skryly naozaj kvalitne, asi aby im tam nepobehovali blazni ako ja. Na nete som este pred cestou cital, ze Badinsky prales ma najvyssi stupen ochrany, vstup je povoleny len v sprievode kompetentnej osoby a je prisne zakazane vychadzat z vyznacenej trasy. Hned po prvej polhodinke cesty mi bolo jasne preco. Sprievodca je dolezity, lebo bez kompasu, gps-ka a pevnej vole je takmer nemozne najst a ostat na oznacenej ceste. Keby som mal dostat pokutu za kazde vykrocenie z trasy asi by som to splacal do konca zivota. Ostat na trase bolo pre vynimocne zle znacenie takmer nemozne. Sem tam to vyzeralo tak, ze po tej ceste okrem mna, srniek a medveda isiel niekto naposledy v roku 1976. Les mal byt podla internetu plny zivota, ale nestretol som tam ani zivu dusu. Medvede a ine obyvatelstvo lesa asi odplasili moje neustale nadavky, ktore som vydatne pouzival najma v poraste 1.5m vysokej zihlavy ked som hladal oznacenu cestu.
Nakoniec som sa ale stastne dostal na koniec pralesa a napojil sa na cerveny turisticky chodnik. Pomaly som sa zacal obzerat po strategickom miestecku na noclah. Vtedy som stretol dvoch cyklistov a prvych ludi v ten den vobec. Nedovercivo sa na mna kukli ci to s tou karimatkou myslim vazne. Vraj tu uz par dni pobehuje po okoli medved. Na ich radu som teda zamieril na druhu stranu kopca spat k Badinskemu potoku s umyslom zakempovat tam. Pri potoku som vsak nadabil na lesnika a kedze som bol asi 2 hodky od Badina, nasmeroval ma spat k autu. Nastasie som ziadnu pokutu nedostal, ale pokusat stastie som tiez nechcel. Asi 5 minut pred zotmenim som dobehol k autu a este dobre, ze som sa vratil, pretoze som si zabudol vypnut na aute svetla. Nastastie som este nastartoval a tak som mohol uplne zniceny po 8 hodinovej ture vyrazit spat domov a dat si sobotne pifko v inom pralese zvanom Bratislava.
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…