Rohacske plesa
Na prvy krat to nevyslo, preto tam nastala moralna povinnost to zopakovat. Dva dni v rohacskej prirode si nenechali ujst ani bratislavski chlapci, ktori sa po dlhsom presviedcani nakoniec tiez pridali. Vystup zacinal od Zuberca po hrebeni az do Banikovskeho sedla, kde bol naplanovany stanovy tabor a na druhy den okolo Rohacskych plies naspat do Zuberca.
Par krat sme na hrebeni stratili turisticku znacku a vtedy sme pochopili, preco ti ceski turisti stale v tych tatrach padaju. My sme nastastie nepadli aj ked Pitr mal par krat malicku dusicku.
Vecer, tesne pred zotmenim sme dorazili do sedla. Mal som naplanovane tu prespat a rano pokracovat dalej. To sa vsak nepozdavalo zvysku posadky, a tak sa aj napriek vycerpaniu a tme pokracovalo ulickami kosodreviny az k plesam. Tam sme za svitu mesiaca zhodili kotvu, rano sa vykupali v rose horskeho plesa a mohlo sa ist domov.
Kopec srandy, vycerpanie, adrenalin, krasne scenerie. Priroda ako ma byt. Aj bratislavski chlapci vedia slapat kopce.
