Na prvy krat to nevyslo, preto tam nastala moralna povinnost to zopakovat. Dva dni v rohacskej prirode si nenechali ujst ani bratislavski chlapci, ktori sa po dlhsom presviedcani nakoniec tiez pridali. Vystup zacinal od Zuberca po hrebeni az do Banikovskeho sedla, kde bol naplanovany stanovy tabor a na druhy den okolo Rohacskych plies naspat do Zuberca.
Par krat sme na hrebeni stratili turisticku znacku a vtedy sme pochopili, preco ti ceski turisti stale v tych tatrach padaju. My sme nastastie nepadli aj ked Pitr mal par krat malicku dusicku.
Vecer, tesne pred zotmenim sme dorazili do sedla. Mal som naplanovane tu prespat a rano pokracovat dalej. To sa vsak nepozdavalo zvysku posadky, a tak sa aj napriek vycerpaniu a tme pokracovalo ulickami kosodreviny az k plesam. Tam sme za svitu mesiaca zhodili kotvu, rano sa vykupali v rose horskeho plesa a mohlo sa ist domov.
Kopec srandy, vycerpanie, adrenalin, krasne scenerie. Priroda ako ma byt. Aj bratislavski chlapci vedia slapat kopce.
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…