SURF city

Na vikend hlasili po dlhej dobe konecne teplo, a preto som ani na okamih nezavahal a hned ako to slo odisiel v piatok z prace pobalit batoh a vybehnut niekam do prirody. Od posledneho vyletu ubehlo uz zopar tyzdnov a tak som to chcel vyuzit naplno. Zbalil som batoh, hodil udice do auta, nalozil Shakiru a vyrazil smer Dolna Rudavka aka jedno z mala miest kde je povoleny rybolov celorocne. K vode som dorazil asi hodinku pred zotmenim, najma kvoli tomu, ze som sa kvoli hlave deravej musel tri krat vratit do potravin. Nakoniec som aj tak zabudol pivka doma v chladnicke a tak som musel zase raz chlemtat iba prefiltrovanu vodu z mociara.

Z vecernej rybacky som toho nakoniec vela nemal, lebo som este musel zalozit ohen, opiect spekacky a zavesit siet. V noci som sa tiez moc nevyspal, lebo som vysel asi 15cm od vody a tie hlupe ryby sa tam celu noc plieskali na vode. A aby toho nebolo malo tak Shakira ich tam celu noc este aj nahanala a buntosila. Po asi dvoch hodinkach spanku vyslo o 5:30 slnko a privitalo ma svojim ostrym lucom priamo do laveho oka. Ryby sa stale hadzali a tak som si povedal, ze teraz je rad na mne. Po troch hodinkach som prd chytil a kedze sa este aj rozprsalo, zbalil som siet, nalozil Shakiru a rozhodol sa ist domov spravit zakladnu hygienu.

Nakoniec som si doma este hodil aj 2 hodinoveho slofika na dospanie, doplnil som zasoby klobas a vydal sa na druhy diel cesty – okusit lesne cesticky Strazskych vrchov. Piva som si samozrejme zase zabudol doma v chladnicke. Povodny plan bol vyrazit z Beckova na Povazsky Inovec, ale po prejazde upatim vrchov som to impulzivne zaparkoval uz pri Kalnici. Teplo bolo ako v strede leta, slnko prazilo a ja som sa iba bal, aby som mal dost vody pre Shakiru. Samozrejme trasa, ktoru som zvolil bola cista hrebenovka a tak som sa asi po dvoch hodinach rozhodol zist z trasy cez les do udolia s nadejou najst tam nejaky potok. Potok som nasiel, ale pri vystupe spat na hreben v tom dusnom teple som kludne mohol Shakire do misky vyzmykat aj moje tricko. Ked som konecne vystupal spat na hreben spustil sa dazd a mal som jedine stastie, ze som isiel prave okolo asi najluxusnejsieho nezamknuteho posedu na Slovensku. Dokonca som tam hore po rebriku vyniesol este aj Shakiru nech tam chudak pes dole nemokne. Ked po hodinke doprsalo ostala mi iba moralna dilema neostat tam aj na noc. V posede bola luxusna postel a krasny vyhlad na protilahly svah. Nakoniec ale vyhrala dobrodruzna mysel a asi hodinku a pol pred zotmenim som vyrazil hladat noclah niekde na zemi a pri vode. Na mape som identifikoval miestecko s pramenom a tak som vyrazil tym smerom. Dorazil som tam tesne pred zotmenim, pramen tam bol, dokonca tam bolo aj ohnisko a chajda na prespanie v ktorej som nasiel troch hipikov na tripe. Zo slusnosti som s nimi trosku kecol a rozlozil si sietku hned vedla chaty. Jeden z tych troch hipisakov bol z toho vsetkeho a hlavne zo mna tak v soku, ze sa rozhodol radsej nic neriskovat a vybral sa o 10tej v noci, v uplnej tme, vytripovany cez les hladat svoje auto a ist spat domov. Ten podla mna skoncil niekde na psychiatrii. Ti ostatni dvaja sa rozhodli ostat v chajde na noc s tym, ze na druhy den pojdu so mnou a zoberiem ich na stanicu v Novom Meste. Tak sa aj stalo a rad som ich zobral a bola to naozaj fajn spolocnost na ceste spat. Chalan s babou boli z Trencina a musim povedat, ze zatial vsetkych ludi ktorych som v zivote stretol, a boli z Trencina, boli fajn.

Nedelnu turu som si teda o trosku skratil, aby som pomohol hentym dvom nestastnikom. Do Bratislavy som sa dostal uz okolo 1nej poobede a tak som este mohol vyuzit pekny den a ist brusit hranu murika k Dunaju. Tych 40km lesom mi ocividne nestacilo a tak som ostal este 4 hodiny jazdit na doske. Potom som si uz vecer iba povyberal tych 5 kliestov zo zadku a mohol bezstarostne padnut do komy.