Prvy krat som vyskusal surf v roku 2005, ked sa ma KLM opytal ci by som sa k nim nechcel pridat na dovolenku do Zarautzu. Zarautz je dedinka pri San Sebastiane na severe Spanielska a KLM je kamarat, s ktorym som chodieval hlavne chlemtat pivo po nociach v Amsterdame a sem tam brusit muriky na skateboarde. KLM jazdil okrem skate-u aj na surfe a asi po roku prosenia, aby ma niekedy zobral prisla jeho ponuka. Aj ked som nemal ani 3 centy v penazenke nemohol som odmietnut a tak sa stalo, ze som na tri tyzdne v Auguste vyrazil s KLM, Pukasom a Dirkom k oceanu pochytat par vln.

Pukas mi predal jeho staru dosku a kedze ja som o surfovani nevedel ani prd, dostal som dosku, ktora bola uplne nevhodna na ucenie. Prilis kratka, prilis uzka, prilis tenka – preto sa jej chcel aj zbavit. Ja som sa ale do toho zlteho sparatka zamiloval a spolu s mojou tvrdohlavostou som to na nej dennodenne neodbytne skusal. Pocas prvych dvoch tyzdnov som sa na nu nepostavil ani raz. Dokonca mi trvalo cely prvy den, kym som sa na nu dokazal posadit bez toho, aby som sa prekoprcol.

Vela dobych vln v lete clovek v Europe nenajde. Sezona v Europe bezi od septembra az do maja. Na ucenie vsak europske leto uplne staci, ale nie na mini doske aku som od Pukasa vyfasoval ja. Pri uceni treba dat ego bokom, zobrat si toho najvacsieho malibu penaka a akceptovat fakt, ze pri surfovani vyzeras ako ukazkovy turista z Holandska. Ja som tento fakt akceptovat nechcel a tak som vyzeral ako ukazkovy somar z Holandska.

Po dvoch tyzdnoch trapenia vsak prisiel swell a zarautzka surfova scena z nicoho nic ozila. V ten den jazdili vsetci a konecne bolo vidiet ako vyzera ozajstny surfing. Do vody som isiel samozrejme aj ja. Dostat sa cez vlny za break bolo ale tazsie ako to na zaciatku vyzeralo. Po pol hodinovom boji sa mi tam nejak podarilo dostat a vedel som, ze mam jednu sancu na uspech lebo na druhy krat sa tam uz prepadlovat nemusim. A tak som cakal a cakal a vyberal a vyberal. Po polhodinke som sa odhodlal si jednu chytit ale bol z toho iba dalsi wipeout. Neostavalo mi nic ine iba to prekusnut a z poslednych sil sa pokusit prebojovat sa zase naspat za break. To sa mi aj podarilo, ale doslova iba silou vole. Po prvom neuspesnom pokuse som vedel co treba zlepsit a tak som si zase pockal na este lepsiu vlnu a ked konecne prisla isiel som na to. Jeden, dva, tri, styri zabery a citim ako ma vlna berie. Teraz alebo nikdy. Vytlacam sa rukami, zadna noha nahmatava tail a predna okamzite naskakuje. Rychlost je idealna a ja zrazu stojim. Neverim vlastnym ociam. Ja idem. Ta jazda sa zdala byt vecna. Zrak mi pada na chodidla na zltej doske a ja vidim ako vsade okolo je iba biela spenena voda odfrkujuca od dosky. A bol to ten najlepsi pocit aky som kedy v zivote zazil. Ist po vode.

Cely vecer som na nic ine nemyslel, iba si vybavoval ten pohlad z hora na klzajucu sa zltu dosku po hladine. Ani som o tom velmi chalanom nerozpraval, iba som si ticho vychutnaval ten pocit s usmevom na tvari. V ten vecer sa mi zaspavalo iba velmi tazko.

Po troch tyzdnoch jazdenia to bola jedina vlna, ktoru som si dal. Aj tak to vsetko stalo za to. Bol to naozaj ten najkrajsi pocit aky som v zivote zazil a zaciatok novej etapy zivota. 12 rokov neskor a ja si viem este stale vybavit ten pohlad na tu zltu dosku ako sa vznasa na hladine a stale si myslim, ze to bol ten najlepsi pocit. Ani moj prvy barrel o 8 rokov neskor na jednej z najostrejsich vln na Kanarskych ostrovoch – Spewpits sa tomu nevyrovnal.