SURF city

Odvtedy co som si kupil auto som chodieval jazdit este castejsie. Kombinacia mat vlastne auto a robit tenisoveho trenera znamenala dynamicku mobilitu a vela volneho casu. Zakazdym ako boli vlny som bol na mori. Ci bolo leto, zima, prsalo alebo snezilo.

V zime 2010 nas prisiel do Amsterdamu navstivit aj KLM, ktory sa hned po skole odstahoval s jeho cajkou do Copenhagenu. Bol februar, zima jak svina a predpoved okrem dobrych vln ukazovala aj snezenie. S Maartenom sme boli dohodnuti, ze ho rano o 7mej pridem zobrat, aby sme uz za prveho svetla boli vo vode.

Ked som sa rano zobudil, neveril som vlastnym ociam. Vonku bolo vsetko biele. Tolko snehu som za tych 6 rokov v Adame este nevidel. Cez noc napadlo asi 20 centi a snezilo dalej. Zdvihol som telefon a zavolal linku KLM. Ten ma nakoniec presvedcil, aby som pre neho aj tak prisiel. Spal vtedy u Larsa, ktory naozaj byval iba par ulic odo mna. Ja som nemal ani zimne gumy, ale KLM tvrdil, ze vsak tam sa u neho uz rovno napojime na dialnicu a ta uz bude upratana.

A tak som odhrnul sneh z auta, sadol za volant a 5km rychlostou sa vydal vyzdvihnut toho optimistu. Ten blazon ma cakal na ulici uz obleceny v neoprene a so surfom v ruke. Vyzeral dost komicky. Hlavne ked si predstavim, ze prave v tom case vychadzali ludia z domu v oblekoch do prace. KLM sadol do auta a prve co mi povedal bolo, aby som dobre zakuril.

V Amsterdame bola samozrejme uplna kalamita a vsetko zapchate. Bocne cesticky sa este ako tak dali ale ked sme vysli na hlavnu tak tam uz vsetko stalo. Posuvali sme sa krokom a najcudnejsie bolo, ze vsetci sa stale normalne posunuli iba ja som musel uplne turovat a presmykovalo mi to ako blaznive. Nakoniec sa stalo to coho som sa obaval najviac. V tej zapche som sa zrazu nevedel pohnut. Za mnou kolona a ja som blokoval jediny pojazdny pruh. Na radu prisiel KLM, ktory musel v tom neoprene vybehnut za auto a tlacit. Samozrejme som mu chcel pomoct a tak som pridal plyn. Blato premiesane s mokrym snehom vystrelilo z pod kolies rovno na tlaciaceho Maartena a tomu neostavalo nic ine iba si jednou rukou kryt tvar a druhou akoze tlacit. Auto sa pohlo, ja som chytil grip a dobehol kolonu. KLM samozrejme utekal v tom neoprene za mnou az kym som neostal stat zase v kolone. Skocil naspat do auta ale ked sa kolona opat pohla a mne zacalo zase presmykovat tak nam neostavalo nic ine iba ho znovu vypustit tlacit.

Takto sa nam to opakovalo asi 3x a ja som nemohol pochopit ako to, ze vsetci sa vedia pohnut iba ja nie. V Holandsku predsa nikto nemoze mat zimne gumy. A tak som na 4x pokus vybehol z auta aj ja kuknut kde je problem. Problem som nasiel hned. Mal som defekt na zadnom kolese. Bola to naozaj najlepsia mozna situacia na defekt. Zapcha, neodhrnuty sneh a nikde sa nedalo odstavit auto. Auto sme dostali zase do pohybu a vtedy som zbadal svoju sancu. Hlavna budova ING banky a odbocka na ich firemne parkovisko. Zastal som rovno pred zavorou, vybehol z auta a z kufra vytiahol zvihak a rezervu. Kym som zdvihal auto KLM zatial odsrobovaval koleso. Koleso sme fakt vymenili v rekordnom case asi 10 minut. Otazka bola co dalej.

Rezerva co som mal v aute bola iba male koliesko urcene na nudzovy dojazd. Malo tam velkymi pismenami vyznacenu maximalnu rychlost 80km/ hod. Ja uz som mal toho naozaj dost a chcel som sa otocit a ist domov ale KLM ma nakoniec presvedcil pokracovat. Boli sme uz skoro na vyjazde na dialnicu a tam teraz aj tak rychlejsie ako 80 nepojdeme. A tak sme isli.

Do Wijku sme sa dostali OK ale tam sa nam naskytla dalsia zrada a tou bol strmsi vyjazd na hradzu na konci dediny. Na vyjazde bol uviaznuty nejaky chalan na dodavke, ktory sa nevedel pohnut ani hore ani dolu. Ja som tiez na prvy pokus nevysiel no dole som sa nakoniec nejak zosmykol. A tak som to otocil az na zaciatok dediny. Naturoval som to cez celu dedinu a keby niekto prave vysiel na cestu za poslednou zakrutou pred tym vyjazdom na hradzu tak ma smolu, lebo som ju vybral ako zavodnik v rychlosti asi 60km za hodinu. Ked ten chalan co si tam odhrabkaval dodavku videl ako sa na neho nekontrolovane ruti moje zelene Punto s rezervou namiesto kolesa normalne v panike skocil do zaveju.

Na tu hradzu som silou vole nakoniec nejako vysiel. Potom nas uz cakala asi 2km jazda po hradzi uplne panenskym 20cm snehom. Boli sme prvy co tam v ten den idu a to znamenalo, ze okrem nas vo vode nebude nikto. Turoval som to celou hradzou lebo keby som tam nahodou zastal tak tam uz ostaneme az do jari.

Pojazdili sme prvu hodinu uplne sami a potom podochadzali este nejaki dalsi blazni. Bol to naozaj zazitok ako sa patri a nakoniec som bol aj ja rad, ze ma KLM ukecal pokracovat. Cesta naspat uz bola viac menej roztopene odhrnuta a tak na mna zase trubili preco idem po dialnici iba 75km/ hod. Bohuzial s hentym malym kolieskom co sme ani poriadne nemali cas dotiahnut som sa rychlejsie ist neodvazil.