Urcite to bolo v zime. Do Ijmuiden sme chodili surfovat iba v zime ked sa tam nemuselo platit za parkovanie. Tiez urcite fukal severny vietor, pretoze vtedy sa swell vo Wijku odrazal od mola a Wijk bol tym padom jeden velky bordel. Molo zase vytvaralo akysi zakryt a tak sme v takychto podmienkach chodili na druhu stranu do Ijmuiden s domienkou, ze tam najdeme ciste vlny. Wind swell vsak nie je taky silny, aby sa dokazal otocit okolo mola a spravit ciste lajny.
Vacsinou sme tak v Ijmuiden tesne za molom nasli iba flat. Neostavalo nam teda nic ine, iba posunut sa trosku dalej kde uz fukal side-onshore v plnom prude. To v spojeni s overhead vlnami lamajucimi sa na piesku znamenalo tri veci. Nekonecny boj o prepadlovanie za break, tazky current a hlavne uplne nezmyselne podmienky na surf. Ani to nas vsak neodradilo, aby sme vacsinou sami dvaja s Remcom vypadlovali do rozburenej nahnevanej spenenej a hlavne studenej vody severneho mora.
Pamatam si, ze v ten den som padloval ako o zivot. Duck, dva zabery, duck, dva zabery, duck, dokolecka. Periodu hlasili 4 sekundy ale podla mna mala tak pol sekundy. Len co som sa vynoril uz som mohol ist znova pod vodu. Po pol hodine boja som sa nejakym zazrakom dostal za break. Sadol som na dosku a obzriem sa smerom k brehu. Bol som asi kilometer od miesta kde som realne vosiel do vody. Remco nebol nikde v dohlade. To sa pri takychto podmienkach stavalo casto, ze po dvoch minutach sme boli kazdy inde. Vtedy si ide kazdy svoje. Vacsinou sme sa potom pockali na plazi alebo pri aute.
Bol som uz ale dost daleko a tak som si dal iba jednu vlnu a rozhodol sa ist na breh a odslapat si to naspat. V Holandsku byval velmi casto velmi silny prud a nema vyznam sa ho snazit preplavat. Vlny sa tam lamu na sandbaroch cize skoro vsade rovnako. Je lepsie nechat sa zobrat prudom, chytat co sa da, a potom si to odslapat naspat.
Druhy pokus dostat sa break my nevysiel o nic lepsie ako ten prvy a po dalsej polhodinke, uplne vyflusnuty som zistil, ze som zase uplne v prdely daleko. Otocim som sa, chytim prvu vlnu a nasraty vychadzam na plaz. V dialke vidim, ze aj Remco ma uz caka na plazi. Asi ho to uz tiez prestalo bavit. Pri nom stali nejaki ludia a na nieco v dialke ukazovali. Kuknem smerom na more a tam kruzi zachranarska lod. Asi nejake cvicenie, pomyslim si. Este dobre, ze tam prave teraz nie sme, este by nas tam ti blazni presli.
Dojdem k Remcovi a ten sa ma pyta ci som OK. Jasne ze som, trosku nasraty, ze sa neda jazdit ale inak fajn. Pride ku mne ten neznamy spolustojaci a vravi, ze oni tam vencili psa a mysleli si, ze mam problemy a sa topim tak zavolali zachrannu sluzbu. Kukam na nich ci si zo mna robia srandu, ale oni to myslia fakt vazne. Kuknem na tu lod a oni tam naozaj vyzeraju, ze niekoho hladaju. Po chvilke to vsak aj zachranari vzdali. Asi usudili, ze dotycny sa uz utopil a tak to otocili a isli domov. Nakoniec ako to uz byva zvykom vsetko dobre dopadlo. Iniciativni psickari boli stastni, ze skoro mohli niekoho zachranit, ja som bol stastny, ze ma zachranari nestihli a nemusel som platit za ich vyjazd a akciu, Remco bol stastny, ze sa ma ako dostat domov lebo ja som mal kluc od auta a zachranari boli stastni, ze mozu vykazat cinnost a nemusia iba sediet na centrale a kukat porno (to som pocul, ze to sa tam robi ked je nuda).
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…