SURF city

V Holandsku vlny su, ale nie velmi casto, nie velmi dobre a nie je tam ani bohvieako teplo. Vacsinu roka to znamena drkotat sa v 5mm neoprene s 5mm rukavicami, 7mm botami a 3mm ciapkou. Ked si na to teraz spomeniem pride mi to zabavne co vsetko sme pre tych par vln boli ochotni urobit. Vacsinou fukal tazky onshore a na mori bolo nemozne identifikovat kde ma byt line up. Vlny sa proste lamali uplne vsade a podla toho ludia aj lezali – uplne vsade. Kazdym rokom ich bolo viac a viac a v roku 2010 dokonca zacali fungovat rozne asociacie, kluby a dokonca aj studentsky surfersky kruzok, kde sa mohol kazdy prihlasit ist studentskym autobusom na plaz a tam si zobrat studentsku dosku a ist “surfovat”.

Vo vode bolo kazdym rokom viac a viac ludi. Zazil som, ze raz v lete hlasili vlny a dokonca aj ako tak pekne pocasie a na plaz sme sa ani nedostali. Auta nemali kde parkovat, vytvorila sa asi 10km zapcha az po dialnicu a policajti normalne uzatvorili prijazd do dediny. V normalnejsie letne dni ked nebolo treba ani rukavice, ani ciapku, ani boty a do vody sa dalo ist aj v 3mm neoprene, bolo uplne bezne vo vode vidat roztrusenych aj 100 ludi na doskach. V Holandsku sa zo surfu stala imidzovka aj napriek tomu, ze tam ozajstne vlny nie su. 99% dni kedy sa v Holansku jazdilo by surferi zijuci pri oceane pri pohlade na ten sajrajt vo vode radsej ostali doma a hrali na gitaru.

Tobias si zo surfovych predpovedi dokonca spravil aj pomerne velky business. Zakazdym ako mal prist swell poslal ludom, ktori zaplatili predplatne, sms notifikaciu o tom kde sa budu lamat vlny a o kolkej tam maju byt. Myslim, ze tato sluzba stala vtedy 20 EUR na rok. K tomu este pridali v Aloha beachbare webcam smerujuci na more a tak si kazdy, kto nevedel ani prd o surfe mohol prist v ten pravy cas na plaz zasurfovat. Zbohom klud vo vode.

Kazdopadne nejake vlny v Holandsku boli a ked nie je nic ine tak cloveku staci aj to malo. A tak sme jazdievali. Ked bolo zima, drkotali sme sa, ale boli sastni, ze tam okrem nas nelezi este dalsich 200 hlav. Ked bolo teplo hrali sme slalom medzi hlavami. Ja som to vacsinou nevybral a zacinal som tam mat povest o tom, ze jednoducho jazdim cez ludi. Zopar dosiek som tam ludom pri mojich nekompromisnych prejazdoch naozaj trosku poskodil. Taktiez som sa stal pomerne dobrym zakaznikom lokalneho shapera, ktory zakazdym len ktrutil hlavou ked som mu doniesol dosku s cerstvym dingom.

Ludi bolo vo vode coraz viac. Kvalita vln sa ale nezlepsovala a tak Jeffrey jedneho dna vymyslel ist hladat ozajstne vlny az na daleke Kanarske ostrovy. Jeffrey to tam nakoniec isiel sam na par tyzdnov v lete oceknut a vratil sa odtial plny zazitkov o historiek o dlhych vlnach bez ludi, teplej vode a zmysluplnom nocnom zivote. S Remcom nam viac netrebalo a tak sme vsetci na Februar bookli letenky a odisli hladat stratene stastie na ostrov Fuerteventura.