SURF city

Na Lobos sme po nasej uvodnej session zavitali este aj nasledujuce dve rana. Zakazdym sme vyrazali este za tmy a do vody skakali s prvym rannym svetlom. Ani raz sa nestalo, ze by sme tam boli sami.

Druha ranna session na Lobose vsak uz bola o nieco lepsia. Najma preto, ze vo vode boli iba turisti. Kedze Wieberen a Mario sa uz akoze povazuju za tazkych lokalov, tak tam vsetkych turosov usilovne za neprestajneho vykrikovania a vyhrazania sa z peaku vyhanali. Na peaku sme teda boli iba ja, Wieb a Mario a asi 15 metrov pod nami dalsich 30 turistov. Bolo to zaujimave pozorovat. Ako sa to klbko turistov pomalicky snazi dostat vyssie a vyssie a potom pride Mario a zacne na nich kricat a oni sa zase stiahnu, aby o chvilku skusili stastie znova. Ako stado oveciek a pastierov vlciak. Tiez bolo zaujimave pozorovat ako sa moze niekto hned takto zrana rozculovat, hnevat a vyhrazat. V kazdom pripade ja som si zajadil, s nikym som sa nemusel bit o vlnu a hlavne som sa vyhol celemu tomu kriku a hnevu, kedze o to sa naruzivo starali Wieb s Mariom.

Hnev a mrzutost lokalov je v Corraleju naozaj viditelna. Ostrov je naozaj preplneny na prasknutie. Vsade sami ludia a kde pred 15 rokmi jazdili 2ja, pred 10mi rokmi 5ti, tak teraz ich tam bolo 30. Corralejo sa stalo super popularnou destinaciu a stalo sa tak velmi rychlo. Lokalni ludia si na to proste nestihli zvyknut.

S Alexom som sa nikdy nejako moc nerozpraval, ale poznali sme sa z videnia a tak sme sa letmo pozdravili a bolo. Alex pochadzal z ostrova a je to taky prototyp nemileho lokalneho surfera, ktory si berie poriadok do vlasnych ruk. Pred par rokmi som ho vsak stretol na treningu v gyme a tak sme sa dali do reci a odvtedy sme stale medzi sebou prehodili par slov. Potom som ho jedno rano stretol v la Lune. Sedel tam sam na kave. Bolo asi 8 hodin rano. Ja som tam chodieval casto na ranajky. Klepol som ho po ramene a pozdravil sa. Chalanisko na mna pozrel a spustil. Vraj chodim po Corraleju moc arogantne a ak mam nejaky problem tak mu staci povedat a on to so mnou vyriesi velmi rychlo. Ostal som absolutne prekvapeny a zaskoceny. Tak lokalnym chlapcom uz vadi aj to ako chodim? Nic som mu na to nepovedal. Bol som hore asi pol hodinu a fakt som nepotreboval sa tam hned zrana s niekym marovat kvoli nejakej blbosti. Fakt nerozumiem co to do neho voslo a na co to bolo dobre.

Dalsi den som stretol Laru – tiez odisla z ostrova v tom case kedy aj ja a teraz sme sa tam zase stretli, obidvaja na dovolenke. Chvilu sme kecali a potom dosla rec na surf. Tiez mala vo vode neprijemnu prihodu. Aj napriek tomu, ze vacsina ludi ju vo vode poznala prisiel za nou nejaky 50 rocny foter, ze nech mu nepadluje na vlnu ked ju chyta on. Ze on vidi, ze ju tam ludia poznaju ale on ju nikdy predtym nevidel a nech tam nechyta vlny. Volakedy to bolo vo vode tvrde ale teraz to uz trosku hranici s extremom.