Cast 5 – happy end
Na Silvestra, aj napriek tomu, ze som nemal v zaujme to ist nejako extra hrotit, som skoncil o 7mej rano na plazi s Lunou. Luna bola miestna baba, ktorej otec so mnou dokonca hraval tenis (este dobre, ze som ju rano iba odprevadil k domu a nie az uplne domov). S Lunou bola od prveho momentu sranda. Od jej prveho pokusu o uhryznutie ma az po jej ranne pogrckavanie na plazi. Bola to divoka noc plna prekvapeni. S Lunou som sa potom stretol este dva krat a tiez tam bolo zopar perliciek, ale to uz bola o trosku silnejsia kava ako iba pogrckavanie, takze to uz radsej detailne vykreslovat nebudem.
Kazdopadne moj vyletit sa uz pomaly blizil ku koncu a tak som vyuzil den volna, 20 sekundovy swell (taky silny swell som tu nikdy predtym nevidel) a vyrazil smer juh. 2,5 hodiny tam, tri vlny a cely dorezany, s roztrhanym neoprenom a zlomenou doskou som mohol ist vysmiaty 2,5 hodiny naspat. Tie tri vlny na Salinas vsak stali za to. 4m bomby, offshore a prvu pol hodinku nikto vo vode. Potom sice doslo 6 lokalov z juhu s fotografom a to znamenalo koniec mojej party. Chlapci sedeli na moj vkus az prilis hlboko a palili to rovno do barrelov. Moc mi tam toho nenechali ale aj tak som rad, ze som tam bol a bol to pekny vylet.
Posledny den som este vychytal zostatky swellu na Rocky outside. Tiez tam padali docela bomby. Aj ked nie uplne ciste ale pojazdit sa dalo a urcite to stalo za tych 20 minut padlovania a za tu masaz chodidiel (kto isiel za odlivu jazdit Rocky point vie). Niektori znali svetobeznici dokonca prirovnavaju tuto vlnu prave k Nias.
Celkovo si cely pobyt na Fuerte mrte pochvalujem. Malo to naozaj vsetko co spravny surf trip mat ma. Dobre vlny, male vlny, bomby, praca, zazitky, kemping, precistenie hlavy, kamarati, miestne dievcence, nova doska (ktoru som stihol uz aj rozprcat), smiech, slzy, hnev… proste vsetko. O rok zas.