Do Jasnej a do Tatier chodim severnou trasou, okolo Ziliny. Ked je jasno, cloveku sa tak naskytne krasny pohlad na biele vrcholy Malej Fatry. Pohlad, ktory vo mne budil tuzbu raz sa tam hore vydriapat a zist to.

Minuly vikend vyzeral naozaj nadejne. Predpoved slubovala azurko, slniecko a prijemne jarne teploty. Plan bol teda jasny. Cestou do Jasnej sa zastavit v Malej Fatre.

Piatok sme mali v praci vyrocie a tak sa uz o 12tej naobed vypli pocitace a naplnili prve pohariky. Domov som sa dostal az okolo 1nej v noci. Ani to ma vsak neodradilo vstat rano o 7mej, rychlo pobalit veci a s malickou dusickou, aby ma niekde nezastavili policajti, vyrazit. Niekde pri Hlohovci som si spomenul, ze som si doma zabudol sneznice. Chvilku som s tym este bojoval, ci sa mam vratit alebo nie. Samozrejme, ze som sa vratil. 70km naspat.

Z Bratislavy som na druhy pokus vyrazal o 9tej. K upatiu Chlebu som sa dostal o 12tej (isiel som pomaly – mal som este stale nejake to promile v krvi). Na mapke som si nasiel, ze najlepsie bude vyrazit z dedinky Sutovo.

Kym som sa prezliekal pri aute, prave vychadzal z lesa skialpinista s lyzami na pleci. Kukol na mna a hovori: “neskoro ides, uz je to makke.” Keby som sa nebol musel vracat po tie zasrate sneznice tiez by som tu bol uz rano, pomyslel som si a s horkym usmevom som mu zamaval hlavou, ze jasne mas pravdu.
Napchal som si do batohu lavinovku, pripol board, sneznice a s 20 kilami na chrbte sa vydal po blatavej ceste do lesa. Po 45 minutach slapania do kopca som prisiel k parkovisku kde stali vsetky auta. Fajn, pomyslel som si. Este dobre, ze ja som zastal o 5km nizsie.

Na moj vkus bolo cestou hore ludi ako smeti. Vsetych som predbehol no aj tak sa za kazdou dalsou zakrutou vyrojila nova skupinka. Vacsina z nich to vsak zabalila v chate pod chlebom. Aj ja by som, ale strategicky som si nechal penazenku v aute. A tak mi neostavalo nic ine iba zamierit az na samy vrchol.

Pocasie bolo naozaj krasne. Prijemnych 8 stupnov, slniecko, a tak som si 3 hodinky slapal do kopca iba v tricku. Skoro ako letna turistika. Iba v snehu. S pluzgierikmi od snowboardovych bot.

Cestou hore som zbadal nevidany ukaz. Ujo sa trepal dole kopcom a podopieral sa pritom lyzami. Ked prisiel blizsie spytal som sa ho ci by sa mu neslo dole lepsie keby si pripol tie lyze co nesie v rukach. On mi vsak povedal, ze jeho to bavi ist na lyziach iba do kopca. Hmm zaujimave, pomyslel som si. Rad by som videl ako to vysvetloval predajcovi v obchode ked si tie lyze kupoval.

Z Chlebu bol vyhlad naozaj krasny. Hned som si tam vyhliadol dalsie tri lajny, ktore urcite dam buduci rok. Spravil som par fotiek a spustil sa dole. Sneh uz bol naozaj trosku tazky ale dalo sa to este zvladnut. Skoda, ze nebolo dost snehu na to spustit sa az uplne k autu. Poslednu hodinku som si tak musel zase odslapat. Potom sa uz iba prezliect a ist na halusky do Krajinky, kde ma uz cakal hlavny zbrblanec.