SURF city

S tym, ze je na ostrove dobre, prisiel Jeffrey. Na Fuerteventuru sa vybral sam cez leto a rovno na cely mesiac. Podla jeho historiek to vyzeralo tak, ze polku casu jeho dovolenky travil s opicou v surf house a polku v miestnom bordely. Tvrdil vsak, ze sa miestami dostal aj do vody a vraj su tam fakt dobre vlny. Nam s Remcom viac netrebalo a tak sme si vsetci bookli letenky na Februar a islo sa.

Remco s Jeffreym leteli uz o par dni skor, pretoze moj sef dostal skoro infarkt ked som mu oznamil, ze chcem ist na dva tyzdne prec. Nakoniec som to s nim horko tazko vyrapoval na 10 dni.

Letel som z Amsterdamu priamo na Fuerte. Este par dni pred odletom som volal niekde do Francuzska odkial pochadzala moja Zaka doska, ci si ju mozem zobrat neodventilovanu do lietadla. Zaka mala totiz technologiu Salmon Softcore, co je vlastne epoxydova duta doska. Pri lietani sa mal uvolnit ventil, aby pri vysokom tlaku doska nevybuchla. Kedze ani ja, ani predchadzajuci vlastnik sme sa ventilu velmi nevenovali, tak ten za tie roky zhrdzavel a nebolo mozne ho odsrobovat. Francuz, ktoremu som sa vo fabrike dovolal, anglicky velmi nevedel a pochybujem, ze vobec rozumel co sa ho snazim opytat, no aj tak mi povedal dooooooon’t woooory, noooo prooooblem. A tak som sa pred odletom iba prezehnal, dosku odcekoval a tichucko dufal, ze mi na Fuerte namiesto dosky nepride puzzle.

Po pristati ma uz na letisku cakali Jeffrey s Remcom, ktori ma vrelo privitali s pivkami v ruke. Dal som si teda pifko aj ja a isiel som si ceknut dosku, ktoru som si vyzdvihol iba chvilku pred tym. Rozzipsoval som obal a na moje pocudovanie som zistil, ze doska sice neexplodovala ako tvrdili konspiracne terorie na internete, ale tlak naozaj vytrhol cely ten ventil z dosky. Tak som ho tam zatlacil naspat a bolo vyriesene. Mohlo sa otvorit dalsie pivko.

Mali sme prenajati Citroen C3, co je take male modre skarede auticko. Dosky sme priviazali na strechu a s pifkami v ruke zamierili smer Corralejo. Soferoval Remco a aj spolu s Jeffreym sa tvarili, ze soferovat s pifkom v ruke je tu uplna normalka. Bola uz tma ked sme vyrazili z letiska. Asi po 15 minutach nas na prvom kruhaci zrazu s baterkami v rukach zastavuju fizli. Remco v momente hodi svoju plechovku na mna, zastava a stahuje okienko. Pan policajt sa nakloni k okienku a pyta sa nieco po spanielsky. Jeffrey sa z miesta spolujazda obrati k Remcovi a pyta sa ho po holandsky: “co hovori ten typek?” Remco sa otoci k policajtovi a nechapavo mu povie huuuuh? Policajt to skusa este raz svojou lamanou anglictinou: “Du juuuu ev draaas?” Remco mu odpoveda: “Yeees,” a zacne sa odputavat a chce otvorit dvere. Vtedy mu policajt pritlaci zvonku dvere a opyta sa Remca este raz: “Du juuu ev draaas?” Remco zase: “yeeees, maaaj adreees,” a zase sa snazi dostat von. Vtedy si uvedomim, ze on mu vlastne nerozumie a tak hovorim Remcovi po holandsky: “kaaamo on nechce tvoju adresu, on sa pyta ci vezieme drogy.” Remco na mna iba nechapavo kukne a nevie ci sa ma bavit so mnou, vystupovat alebo hovorit s policajtom. Vtedy sa zase ozve Jeffrey a policajtovi mava svojim prstikom no, nooo (Jeffrey vie po anglicky iba yes a no). Policajt zistuje, ze s nami vela vody nenamuti, a ze sme asi jedini turisti na ostrove co vedia po anglicky horsie ako on sam, a tak nakoniec iba mavne rukou a hovori gou, gou. Remco este stale v strese skoci na plyn az moc prudko, motor vyturuje co to da a my sa v smyku posuvame dalej k cielu nasej cesty – Corraleju. Trip sa zacina slubne.