Bol to narocny vikend. V sobotu som sa dostal do postele az o 5tej rano a v nedelu sa da povedat, ze takisto. Cez den bolo treba povybavovat par veci a tak sa moc nevyspavalo. Bol to taky tipicky party vikend. Vela piviek a malo spanku.
V sobotu v noci bolo aj pomerne chladno a tak sa stalo, ze som v pondelok isiel do prace nielen unaveny po vikende, ale aj trosku prechladnuty. Idealny den na sick day, ak by sme v u nas v robote nejake mali povolene.

Po praci mi volal Ocki ci s nim nepojdem popadlovat, ale na to som fakt silu nemal. Chcel som ist domov, oddychnut si a hlavne dospat vikend. Potom ale napisal Sano ci nejdem pojazdit a tak som si povedal, ze nebude zle sa na chvilu vyvetrat, plus zoberiem so sebou aj psa nech sa trosku prebehne. Nakoniec sa na skejt pridal aj Ado.

Dohodli sme sa ist jazdit k Dunaju a na pocudovanie tam v ten den nikto okrem nas nebol. Bola to taka easy session kde sa viac sedelo a kecalo ako jazdilo. Na nejake extremne hroty som sa aj tak necitil.

Chalani sedeli akurat na lavicke a diskutovali o tom dat si game of skate. Ja som povedal, ze hrat nechcem, ze si chcem vyskusat este zopar crookedov. V ten den mi dovtedy nevysiel este ani jeden.

Dal som si pomalsiu rychlost nech si tam aspon dobre naskocim. Naskakujem asi v 2/3 mramorovej hrany a ja citim ako sa mi doska pod nohami zosmykava do noseslide-u a ulietava prec. Prepadavam tvarou dopredu a snazim sa este v lete skorigovat svoj pad tak, aby som dopadol az za koniec mramoru. Prstami sa dotykam zeme a pocujem dute prasknutie. Ako ked sa lame drevo na ohen. Citim bolest a kludnym jarnym podvecerom sa ozve moje au. Vstavam zo zeme a ihned si kontrolujem lavu ruku. Jej tvar sa podoba pismenu S. “Zlomene,” hovorim hlasnejsim hlasom tak, aby to poculi aj chalani. Ti su v okamihu pri mne a hned ako ma zazru zblizka vedia, ze je zle.

Mne dojde zrazu akosi cudne a radsej si sadam na murik. “Si OK,” pyta sa ma Ado. “Hej, hej v pohode,” trosku zaklamem ale ved predsa tu neodpadnem ako nejaka 14 rocna baba ked vidi Justina Timberlake-a.

“Nemame nieco na pitie?” Zrazu mam obrovsky smad a citim, ze trosku vody by mi fakt spravilo dobre.
“Sano ty nemas?” Spyta sa Ado a pozrie na Sana. Sano iba pokruti hlavou.

“Zoberieme veci a ideme do nemocnice. Sano ty chod zatial kupit vodu do Riverparku. My pojdeme zatial pomaly k autu.” Ado rozda ulohy a Sano rychlo odchadza na skejte do obchodu.

Pomalicky ideme po nabrezi a jedina Shakira si spokojne cupita za nami. Opat sa vsetci stretavame pred vjazdom do PKO kde dotrieli aj Sano s dvoma flasami vody. Trosku si odpijam a je mi o cosi lepsie. “Si biely ako stena,” hovori mi. Nasadame do auta a o par minut uz vidim budovu Kramarov. Opat tu.