SURF city

Na chirurgickom oddeleni 1A som ostal presne dve noci. Dve noci som bol na izbe sam. To bolo asi moje jedine stastie.
Doktor co ma operoval ma pozriet neprisiel, aj ked mi v bufete po nasom nahodnom stretnuti povedal, ze ma pozriet pride. Namiesto neho ma vsak prisla pozriet ina doktorka z adrenalinom.

Prva noc na oddeleni 1A prebiehala v pohode. Ked si odmyslim kratku postel, madrac obaleny v igelite a obliecku, ktora po 15 minutach spanku skoncila zrolovana na zemi, tak sa mi tam spalo aj celkom fajn. Teda zaspal som. Zobudil som sa vsak na neutichajuce svrbenie mojej ruky. To snad ani nie je mozne ako to svrbelo. Nevydrzal som to a isiel o 3tej rano za sestrickou. Ta mi povedala, ze to je tym, ze mi odpucha ruka.

Rano som sa zobudil a ruka ma svrbela rovnako. Dostal som dalsiu infuzku antibiotik a mohol sa spokojne skrabkat dalej. Po ranajkach som si vsimol, ze sa mi na ramenach zacali robit cervene flaky. Tie neubudali, skor naopak. Po obede prisla sestricka s dalsou infuziou a ja som jej ukazal svoj ekzem. Infuzku s antibiotikmi som uz nedostal. Namiesto nej som dostal iny smak. Antihistaminy.

Ekzem bol cim dalej vacsi a z ramien sa mi pomaly presuval na cele telo. Cervene fliacky mi pokryli ruku, brucho, chrbat aj nohy. Svrbela uz nielen ruka ale vsetko. Okolo 7mej vecer mi vosla do izby nova nepoznana tvar. Starsia, tucnejsia zena v civilnom obleceni. Mala velmi priatelsky vyraz v tvari a clovek mal hned pocit, ze je u nej v dobrych rukach. Povedala, ze sa prisla pozriet na moju alergiu. Ukazal som jej svoje vysypane brucho a ona prikyvla a odisla.
Po chvili sa vratila aj so sestrickou.

“Dame vam adrenalin. To vam utlmi tu alergicku reakciu. Uvidite, pichneme vam to a hned uvidite ako zacnete blednut a zacne vam odchadzat to zacervenanie.”

Potom tam zacali aj so stestrickou spekulovat kolko je 1/10 striekacky. Nakoniec sa doktorka pyta sestricky ako sa picha ta injekcia do kanily. To som este stale iba vahal. Seriozne som sa zacal znepokojovat ked uz som mal striekacku napojenu a do zily mi bol vtlacany adrenalin. Vtedy sa doktora otoci na sestricu a hovori jej: “sestricka hovorte mi kedy uz prejdem cez tu ciarku na striekacke lebo ja na to nevidim.”

Adrenalin bol pichnuty a vsetko vyzeralo fajn. Az na tie dve zenske predo mnou, ktore na mna bez slova zizali ako dve male deti ked daju sumienku do kinderka a cakaju ako to vybuchne. Co tak na mna kukaju, myselel som si pri pohlade na nich. Vtedy mi zrazu vosla krv do hlavy a zacalo buchat srdce. Myslel som, ze mi vyskoci z hrude da si dve kolecka okolo kramarov a potom skoci naspat.

“Nejako mi bucha srdce,” hovorim znepokojene tej doktorke.
“Lahnite si,” odpoveda mi sestricka.
Vystieram sa na postel a moje znepokojene vrcholi: “Ved ja mam ale vysoky krvny tlak, nie ze tu dostanem infarkt.”
“Nie, to je v poriadku, pozrite sa uz blednete.”
Co teraz mysli, ze som bledy ako stena, alebo ze odchadza ten ekzem? Snazim sa zvyhnut hlavu, aby som sa pozrel na svoje brucho.
“Nie, hlav nedvihajte. Ostante lezat,” upozornuje ma sestricka.
Tak naco mi hovori, aby som sa pozrel ked nemam dvihat hlavu. Co mi to tu preboha robia. Som tu ako pokusny kralik.
Busenie srdca po asi 5 minutach ustava a ja si konecne sadam. Pozriem sa na brucho ale vobec sa mi nezda, ze by ekzem nejako odisiel. Skor naopak. Asi po hodine ho mam na tele este viac.

Doktora so sestrickou odchadzaju z izby so slovami, ze o pol hodinku mi mozu dat dalsi adrenalin. Oni fakt skusaju co vsetko vydrzim. Doktorka sa naozaj o chvilu vratila ale iba s tlakomerom. 140 na 110. Vraj je to dobre, ale dalsi adrenalin som uz nedostal. Dokonca som po tejto adrenalinovej srande dokazal v tu noc aj zaspat.

Rano mi na vizite chceli vidiet ruku a tak mi ju sestricky uz o pol osmej zacali odbalovat. Cakal som to najhorsie a uz som bol pomaly zmiereny s tym, ze v nemonici ostanem dalsich par dni. Cele telo ma este stale svrbelo a vyhadzany som este viac ako vecer pred tym. Sestricka odkryje aj posledne obvazy a ja s pocudovanim zistujem, ze sa mi nespravili ziadne dalsie pluzgiere a ekzem na ruke tiez nie je. Ruka vyzera asi najlepsie ako som ju za poslednych 10 dni videl.

Pride vizita, pozru si ma a doktor sa pyta ci chcem ist domov. Jasne ze chcem. Nech nesranduje. Povie mi nech este vybehnem za koznym kvoli tomu ekzemu a potom uvidia ci ma mozu pustit.

Kozny ordinoval v ten den az poobede a tak som si zatial kratil cas skrabanim sa. Z kozneho sa nakoniec vyklul celkom srandista a tak si tam chvilku spolu povtipkujeme a nakoniec mi potvrdi, ze ekzem, nie je ekzem iba kozna alergicka reakcia na antibiotika. Vraj mi to po par dnoch zmizne. Nic kvoli comu by som musel ostavat v nemocnici. Neverim. Znamena to, ze ma odtiatlo mozno pustia?

Odovzdavam sestricke spravu a ta potvrdzuje, ze ma pustaju domov. Juchuu, musim este pockat na spravu od doktora, ktory ale pride ako na zavolanie a ja uz o pol hodinku neskor odchadzam z Kramarov ako volny clovek.