V Corraleju vybavil ubytko Jeffrey. Spali sme v tom istom surf house ako spal on ked tam bol v lete. Surf house sa volal Home Grown a bol to tak trosku Home Shit, ktory stal ale o 5 euro na noc viac ako vsetko ostatne. Mali dobry marketing a Jeffrey tiez nie je jednym z tych, co by cekli aj alternativy. On proste kupi prvu vec co vidi a dalej si s tym uz hlavu nelame. A tak sme zakesili, dostali kluce, zlozili si veci a mohli sme sa ist rozbit do centra. V Corraleju aj napriek tomu, ze bol februar a offseason to zilo pomerne dost. Vtedy sa este chodievalo chlastat do Commercial Center. Stare dobre podniky ako Kiwi, Hawaiian, Mafasca, Flicks boli vtedy centrom nocneho zivota. Po Hawaiian a Mafasca ostali uz iba nadpisy nad zamknutymi dvermi. V tu noc, tak ako aj kazdu inu pocas nasho vyletu sme sa opili ako sa slusi a patri.

Na druhy den, plni ocakavani a aj napriek stale vysokemu promile v krvi, sme vstali pomerne skoro. Chceli sme odjazdit minimalne dve sessions. Z Corraleja sme vyrazili okolo 10tej smer North Shore. Soferoval Jeffrey. K Hierru, co je asi 10km daleko sme sa po prasnej ceste popri oceane, dostali asi o 11tej. Jeffrey isiel rychlostou max 15 km v hodine a po ceste nezabudol aspon jednym kolesom chytit kazdu dieru a kazdy kamen. Nakoniec sme skoncili na German Right. V ten den tam isli tak 1.5m sety, ktore sa nam s porovnanim s Holandskymi vlnami zdali ako uplne monstra. Kedze sme vacsinu casu stravili padlovanim proti prudu za break, zvalili sme nasu kook session na vycerpanie z prehyrenej noci. A samozrejme na nevhodne dosky, vietor, slnko, slanu vodu a vsetko ostatne co nas napadlo.

Cestou spat som odmietol si sadnut do auta ak mal zase soferovat Jeffrey. A tak som sadol za volant ja. Samozrejme, ze som chcel ukazat Jeffreymu, ze sa da ist aj inak ako rychlostou korytnacky. A tak som si to smykal do zakrut rucnou, kamienky mi odfrkavali spod kolies a za nami ostaval iba oblacik prachu. Kedze som ale cestu vobec nepoznal dostali sme sa k miernemu stupaciku, do ktoreho som sa sinul 50tkou. Tak isto ako bol kopcek strmy z jednej strany, tak bol aj z druhej. Kolieska sa mi mierne odlepili od zeme. Na druhej strane ma cakalo pomerne ostre esicko a kym sa kolieska nasej modrej C3tky dotkli opat zeme, mohol som uz ostosest tocit do strany aby som vybral prvu lavo tocivu zakrutu. Prave koliesko vybehlo sa dostalo mierne mimo vozovku a ja som nas zacinal vidiet v zaparkovanych v tzch lavovych kamenoch po strane cesty. C3 vsak znovu chytilo grip a tak sme kamene mierne minuly a presunuli sme sa do uz ovela plytsej pravotocivej zakruty. Vtedy som uz intenzivne zbrzdoval a tak sa mi podarilo nejak vybrat aj tu. Aj ked iba o chlp, ale ukeroval som to. Opadol zo mna stres a cely stastny, ze sa nam nic nestalo som sa zacal smiat.

Remco, ktory sedel vpredu bol biely ako stena a trvalo este asi 5 minut kym prehovoril. Jeffrey, ktory celu akciu sledoval zo zadneho sedala nevedel ci sa ma smiat alebo pindat. Bolo to take usmevne picovanie. Potom prehovoril aj Remco a pustili sa do mna obaja. Odvtedy ma uz k volantu nepustili. Dokonca aj po dovolenke trvalo este velmi dlho kym ku mne niekto nasadol do auta.

Naobed sme vybehli niekam na hambacik a poobede sa islo opat jazdit. Na oceane vsak fukalo a tak sme dali otocku a poobednu session vystriedali za poobedny chill. Cekli sme shopiky, dali kavicku, pokecali o mojich manevrovacich schopnostiach v krizovych situaciach a bolo fajn.

Vecer sme isli ako inak opat na kalbu. Par piviek spravilo svoje a opat sa to risovalo na dobru zabavicku. Boli sme v Kiwi a v Kiwi bola aj jedna velmi pekna barmanka. S usmevom nalievala pivka a my sme jej s radostou nechavli tringeliky. Remcovi sa vsak zdalo, ze sa na neho usmievala trosku viac ako na nas (asi preto, ze jej nechaval trosku viac tipov ako my). A ked na neho uz treti krat hodila ocko, Remco nevahal a impulzivne si v prostriedku baru stiahol zrazu nohavice a zamaval na nu svojim pindikom.

My s Jeffreym sme sa nestihli cudovat co sa stalo. Doteraz nechapem ako to, ze nas odtial nikto nevyviedol. V kazdom pripade Remcov pindik nevyvolal v casnicke ocakavanu reakciu (pre nas vsak ano) a tak netrvalo dlho a isli sme si vsetci sadnut na terasu. Remco sa hanbil, my sme sa vsak pukali od smiechu. Vecer to bol opat raz dlhy ale aspon sme sa mali na com smiat.