Den cislo dva zacinal ako kazdy iny den, s opicou. Zbalili sme dosky a isli sme jazdit. Tentokrat boli dostatocne vlny aj v dedine a tak sme isli jazdit na odporucania miestnych na Rocky point. Rocky sa jazdi pri odlive a je to taka prijemna, bezpecna, miestna vlnka, uplne idealna na ucenie. Jediny problem je vliezt do vody. Pre guiris (turisti, tak ako ich nazyvaju miestny) ako my, je to velmi, ale velmi bolestivych 200m pochodu po spicatych, ostrych, skaredych lavovych kamenoch. Kedze my nie sme iba tak obycajni guiris, my sme holadnski top guiris tak sme to vymysleli tak, ze do vody pojdeme vo flip flapsoch. Tie si potom niekam schovame pod kamen a cestou naspat si ich opat zoberieme. Ani vo flip flapsoch to nebola ziadna vyhra ale asi tak o 1000% lepsie ako ist na boso. Remco si ako king guiri kupil na ostrove booties, takze on chodil do vody uz obuty. Ja a Jeffrey sme chceli byt cool. V slapkach sme presli az k vode. Nasli sme tam najvyssiu skalu a schovali slapky za nu. Potom nam uz neostavalo nic ine iba si to odboliet az do vody. Bolo to naozaj vykupenie z bolesti lahnut si na dosku a necitit nic ostre pod nohami.

Kedze sme to miesto vobec nepoznali samozrejme, ze sme isli do vody na zlom mieste. Nevedomky sme sa ocitli na Rocky left. Vlnky tam ale chodili naozaj carovne. Boli sme tam len mi traja a este jeden lokal. Vsetky ostatne hlavy lezali asi 300m dalej a bolo ich tam naozaj dost. Session to bola paradna. Jazdili sme dokolecka a vobec to nevyzeralo ako predosly boj o prezitie na German Right.

Po asi hodinke jazdenia sa mi zacalo zdat, ze sa nejako pomaly hybem ked padlujem. Ked som si sadol na dosku tiez sa mi zdalo ze som nejako nizsie pod hladinou. Chytil som este vlnku a ked som sa vratil do line up-u a sadol si na dosku, mal som vodu skoro az po ramena. Fuck, ved ja sa ponaram. Ceknem dosku a skoro sa mi ani nedala nadvihnut nad vodu. Vazila asi 5 kil. Moj duty Solomon SoftCore naberal vodu. Stres. Dufam, ze este stihnem dopadlovat k brehu, pred tym ako pojdem ku dnu.

Potom co sa chalani dosmiali, ked som im oznamil, ze sa ponaram, suhlasili, ze aj oni uz maju dost a idu tiez von z vody. Nejako som to este dopadloval do plytkej vody a mohla zacat vyzva c. 2 v podobe vychadzania z vody. Vchadzanie do vody cez reef je vzdy na prd ale vychadzanie je este tri krat horsie. Ked ides do vody vidis vlny pred sebou a vies sa ne (psychicky) pripravit. Ked vychadzas, vlny idu zozadu takze mas na vyber, bud cekujes ako sa na teba vali voda alebo si kukas pod nohy a snazis sa vybrat nejaku priechodnu cesticku cez reef. V kazdom pripade z vody vychadzas tak ci tak s dorezanymi chodidlami, s malymi krvavymi rankami uplne vsade.

Jedinou utechou pocas bolestiveho vystupu z vody bola myslienka na slapky zaparkovane hned ako koncila voda a zacinal suchy reef. Skoda iba, ze sme s Jeffreym zabudli na priliv. Zaprve voda sa za tie dve hodky zdvihla asi tak o meter a tym padom boli vsetky moje orientacne body pod vodou a s nimi asi aj moje slapky. Jediny kamen co tam este ako tak trcal nad vodou a co teoreticky mohol byt aj ten nas bol asi tak 30m daleko a to znamenalo dalsich velmi vela bolestivych krokov. Na boso to bol uplny non sense a tak som presvedcil Remca, aby mi pozical jeho booties a oni ma zatial pockali kym sa vratim. S tymi reefovimi botami sa mi slo naozaj omnoho lepsie aj ked niektore naslapy boleli jak fras aj s nimi. Slapky som nakoniec nasiel iba 3. Jeffreyho oboje a moju iba jednu. Ta druha uz bola asi niekde na pol ceste do Afriky a ja som nemal vobec naladu ju ist hladat.

Kym som sa doterigal k tym slapkam voda zase stupla a miesto kde som nechal chalanov uz bolo tiez pod vodou a bola sranda kukat na chalanov ako tam na boso utekaju pre prilivom. Hlavne na Remca, ktory strasne picoval, kedze jeho booties som mal na nohach ja a on sa musel cez reef tralalakat na boso a este k tomu niest aj moju dosku. Nakoniec som ich dohnal. Remcovi som musel okamzite vydat jeho booties a tak som dalej pokracoval na boso. Kym som dosiel k autu mal som nohy cerevene ako logo Coca Coly. Scasti od krvi, scasti ubolene. Ani po tejto skusenosti som si booties nekupil a toto bolo fakt jediny krat co som mal na kanaroch obute booties.

Dosku som zaniesol do Home Grown surf shopu, lebo tam na nas boli najmilsi a jedini sa ponukli, ze mi ju nechaju opravit. Oprava vsak mala trvat 5 dni, co by znamenalo, ze skoro cely trip by som nemal na com jazdit. A tak som si v Home Growne hned kupil svoju prvu Perreiru, El Foguete. Bola to presna kopia znameho …Lost modelu Rocket, ale od lokalneho shapera. Po prestahovani na ostrov som si vsetky moje dosky nechaval vyrabat prave u Santiho Perreiru.

The Rocket, alebo raketka, sa stala mojou najoblubenejsou doskou a jazdieval som na nej naozaj velmi rad. O 4 roky neskor ked som definitivne odchadzal z ostrova, som sa s nou lucil iba velmi tazko.