SURF city

Raketka bola 5’8” diamond tail a bola ukrutne rychla v malych vlnkach. Perfektna na holandske podmienky. Na zimny swell Kanarskych ostrovov vsak bola trosku prikratka. Dalsie dni sa mi na nej jazdilo tazko, najma hned ten dalsi den na Hierre.

Na Hierre sice isla pekna asi 1,5 metrova vlnka ale po hodinke jazdenia, ked sa zacala odlievat voda, zacal padat aj size a nakoniec sa viac cakalo na set ako jazdilo. Remo s Jeffreym uz boli davno z vody von. Nakoniec som rezignovane vypadloval z vody aj ja, aby som nasiel chalanov ako si spokojne podriemkavaju v aute. Hovorim Remcovi, ze by som este pojazdil. On iba ukazal s usmevom na vlnu pred autom a hovori nieco v style, vsak ked chcem tam mam este peknu vlnku. Vlna sa lamala na pravo od Hierra. Vyzerala ostro ale lamala sa fakt krasne. Vo vode boli iba 3 chalani. Chvilu vaham, ci to ma vyznam tam ist jazdit, alebo ci je vlna na mna naozaj az prilis ostra. Ako to uz u mna byva zvykom, po chvili vitazi tvrdohlavost a chut jazdit nad zdravym rozumom a ja chytam dosku a vyrazam smer ocean.

Nemal som ani sajnu ako sa na tu vlnu vchadza do vody a tak som urobil to, co by spravil kazdy spravny zaciatocnik a kook v jednom. Vchadzam do vody priamo pred vlnou. Brodit sa spicatymi lavovymi kamenmi nie je ziadna sranda a o to mensia ked do teba kazdych 10 sekund udrie vlna. Vlna sa lamala naozaj na plytcine a tak sa nedalo na dosku ani lahnut. Po 20 metroch boja s reefom a bijucimi vlnami som bol asi po kolena vo vode. Chodidla som si mohol radsej postruhat na kuchynskom struhatku. Vyzerali by menej znicene. Este stastie, ze som ich v spenenej vode nemohol vidiet. Kazdy krok znamenal ukrutnu bolest a nove rezne rany. Kazda prichadzajuca vlna znamenala jeden az dva kroky spat.

Prisla vlnka, ja som usudil, ze uz som dost hlboko a tak som naskocil na dosku. Zrazu citim ako triem doskou dno. Potom to pusti a ja uz padlujem do bezpecia oceanu.

Vlna sa nelamala daleko od brehu a tak som bol o chvilu pri nej. Cim som bol blizsie, tym viac som si zacal uvedomovat, ze som mal radsej ostat drichmat spolu s chalanmi v aute. Bubbles, ako sa vlna volala, bol slab, ktory sa velmi rychlo zaobloval do pluvajuceho barrelu. Taku rychlu vlnu som dovtedy na vlastne oci este nikdy ani nevidel, nieto ju este jazdit na uplne novej mini doske. Tie muky dostat sa cez reef az k vlne a potom sa otocit a ist hned naspat. To vsak absolutne neprichadzalo do uvahy.

Sadol som si na dosku s tym, ze si vyciham nieco mensie a dam si aspon jendu vlnku. Aspon jeden pokus o vlnku. Len tak lahko sa predsa nevdzdam. Zrazu sa na mna ruti uplna bomba a ja vidim, ze vlna je moc rychla na to, aby som sa jej dokazal vyhnut. Dostavam ju priamo na hlavu. Po dlhych sekundach boja o prezitie sa vynaram v panike skacem na dosku a padlujem o tisicsest na stranu. Prec z impact zony. Po ceste ma este chyti mensia vlna a ja sa nakoniec dostavam do kanalu. Dopadlujem znovu na peak a sadam si este viac na stranu, dobrych 15 metrov od ostatnych chalanov. Snazim sa ich nevsimat, ale citim ako na mna nechcene pokukuju. Prichadza set a chalani si bez problemov beru tie svoje. Ja cakam na tu svoju zabludenu mini vlnku.

Prichadza dalsi set a vyzera to, ze ma to cele opat zozerie. Padlujem o zivot smerom do kanalu a len o chlp unikam dalsej bitke Atlantickeho oceanu. Vtedy si zacinam uvedomovat, ze to je prud, ktory ma neustale vcucava do impact zony. Chalani si medzicasom chytaju dalsie vlny. Ja zacinam rozmyslat, ako sa dostanem naspat na breh. Prichadza dalsi set. Rozhodnem sa tomu dat sancu. Iba tak, aby sa nepovedalo par krat machnem do vody a zistujem ze prud ma zaniesol opat moc hlboko. Vlna ma berie a ja som uplne v prdeli. Zoberie ma to cez waterfall a hodi priamo o hladinu. Ani sa uz tomu nesnazim nejako vyhnut. Viem, ze je to marne. Proste sa tam necham oplieskat a len dufam, ze tam podo mnou je este dost vody a neobijem si melon o dno. Ked ma to konecne doperie a ja sa vynaram, zistujem, ze som opat po pas vo vode. Bubbles mi na dnes stacilo a ja sa vydavam ostrym utesom spat na breh. Musim povedat, ze na breh sa mi islo ovela jednoduchsie ako smerom na ocean. Aj ked to muselo byt rovnako bolestive ale ta zahanbujuca skusenost ma tak znicila, ze uz mi to bolo vsetko jedno. Cely rozbity som sa dostal k autu. Privita ma Remco s usmevom, ze kolko vln som si dal. Radsej ani neodpovedam. Potom ukaze prstom na moju dosku. Tam kde bola plutva ostali iba plugy.