Bol som asi 2 tyzdne po operacii. Kamarat mal narodeniny a jeho frajerka mu chcela kupit surf ako darcek. Tak som jej predal ten svoj ale trebalo este finky. Napisal som na Divoku vodu a neveril som vlastnym ociam ked mi napisali, ze maju. Skocil som do auta a isiel si po ne.
Na vode v domceku pracovala celkom pekna baba a tak som sa s nou samozrejme zakecal. Nakoniec som tam ostal asi 4 hodiny.
Pytal som sa ich, preco tam sem tam nespravia nejake premietanie filmu. Vravel som, ze pred nedavnom vysiel novy dokument o Andy Ironsovi, ze to by bolo fajn to tam ukazat. Videl som ale na reakciach, ze to hovorim zbytocne. Jasne, myslienka je krasna, ale nikomu sa taketo veci proste organizovat nechce. Prilis komplikovane, zlozite a dalsich milion dovod preco nie.
Prisiel som domov a uvedomil som si, ze by som si ten dokument mohol kuknut aspon ja. Na internete som vsak nenasiel ziaden stream. Ziaden torrent. Iba trailer. Weird. Kukol som oficialnu stranku. Po celom svete boli datumy premier. Slovensko chybalo. Klikol som na kontakt a napisal som im mail, ze mam zaujem spravit premieru v Bratislave.
O par dni mi prisiel mail, ze nie je problem. Licenciu na film mi daju za 600 USD. A tak som napisal dalsi mail do KC Dunaj a do Hangairu. Z KC Dunaj mi odpisali asi po dvoch tyzdnoch s tym, ze baba odchadza na dovolenku a potom sa mi ozvu. Z Hangaru mi odpisali este neskor a ich mail som omylom hned zmazal, takze som sa im ani nemohol ozvat naspat.
Potom ma Silvia Puchovska pridala do Facebook skupinky Surfislava a ja som s pobavenim zistil, ze takato skupinka vobec existuje a ze ma vyse 200 clenov. Moja prva sprava bola, ci by mali ludia zaujem o premieru surfoveho dokumentu. Dostal som zopar lajkov a spravu od Jura.
Juro sa o film zaujimal tiez. Tiez chcel kupit licenciu a spravit premieru. A tak sme si spolu dali pivko a dohodli sa, ze sa do toho pustime spolu.
Musim povedat, ze Juro naozaj porobil co bolo treba. Vymyslel a urobil ten crowfunding, dohodol miesto premietania v Hangari, nahovoril Red Bull aj Boardlife nech o nas napisu a nakoniec este aj vybavil lepsiu cenu za film.
Ja som viac menej iba intenzivne hucal do ludi na Facebooku nech nie su noobs a nech vytiahnu penazenky a prispeju na zbierku.
Zbierka bezala 3 tyzdne a nevyzeralo to dobre. Po dvoch tyzdnoch este chybala asi polovica vyzbieranej sumy. Zacal teda este silnejsi psychicky natlak. Kazdych par dni novy polo vydierajuci, polo vyhrazajuci prispevok na Facebooku. Miesali sa vo mne vsetky emocie. Hnev, smutok, depresia, beznadej. Napisal som prispevok. Po pol hodine som ho vyeditoval lebo som si uvedomil, ze to bolo az moc ostre. O par dni zas to iste.
Den pred koncom zbierky chybalo z pozadovanej sumy 500 EUR este asi 100. Keby sa suma nevyzbierala cela, peniaze by sa vratili tym co prispeli spat na ucet. Zavolal mi Juro s tym, ze este pockame a asi hodku pred koncom zbierky doplatime zbytok my. Nastavil som si teda v praci budik a kazdych par hodin som cekoval stav. Nechcel som verit vlatnym ociam ked som sa asi ako okolo 12tej prihlasil a chybalo uz asi iba 15 EUR. Vtedy mi naozaj svitla nadej. My to asi fakt dame.
Vyzbieralo sa 515 euro. Neuveritelne. Mali sme cash na licenciu aj na DJs.
Juro potvrdil datum s Hangarom a ja som sa pustil do zhanania hudby na afterku. Juro vtedy este netusil, ze to tam planujem uplne rozbombit a film je iba zamienka, aby tam prisli ludia. Chcel som tam mat kapelku a potom nejakych DJov. Proste party ako ma byt. Juro zatial vytvoril event na Facebook. Bol tam asi cely paragraf o filme a jedna veta o mensej afterke. A tak som prepisoval.
Juro nechal program na mna. Povedal, ze on iba pomoze s vecami ale event je moj a bude ako poviem. Tak som si povedal.
Od kapelky som ale upustil velmi rychlo ked som zistil, ze tu realne taka kapelka neexistuje co by hrala pohodickovu hudbu. Bud su tu nejake sialene revivals alebo punk alebo nejaky Brano Mojsej dva. Zavolal som preto Hargimu z Fugy nech da nejake tipy na DJov. Chcel som tam nejake poriadne beaty. Hargi mi dal tip na dvoch chalanov. Peto bol uplne v pohode a dohodli sme sa hned. Ten druhy mi tam zacal davat, ze on je feminista a s recami o peknych babach na party ho neukecam. Pass.
Potom som videl hrat Sama v KCcku a hned som vedel, ze musi dojst pohrat aj ku nam. Takze mission bol jasny a po par spravach a pivku v meste bolo vydealovane.
Neviem akym sposobom to Juro dokazal ale Red Bull o nasom premietani napisal aj blogovy clanok a pichol si ho na stranku. Boardlife nam spravili tiez reklamu a aj Hangair. Na evente pribudali ludia ako huby po dazdi. Zacali nam chodit emaily s rezervaciami listkov.
Na zaciatku som si myslel, ze ak bude na premietani okolo 100 ludi bude to fakt uspech. Realne som dufal, ze aspon tych 50 by sa tam nejako mohlo nazbierat. Dva dni pred premietanim sme mali na evente okolo 600 ludi. Cekol som si kolko mava normalne KCcko. Okolo 1000. Fiiha, kam tam vsetkych tych ludi napchame. Juro volal do Hangaru a potvrdili nam, ze pre nas maju miesto pre 120 ludi. Emaily s rezervaciami na listky stale chodili.
O evente som od zaciatku hovoril, ze to nerobim preto, aby som na tom zarobil. Bolo mi blbe povedat ludom, ze uz je full a ze im uz nemozme rezervovat listky. V den premietania mi volal Juro a dal mi konecnu stopku na rezervaciu listkov. Vraj sme uz cez kapacitu. Aj tak som odpisal ludom, ze nech pridu, poslal som im moje telefonne cislo s tym, ze keby ich nechceli pustit nech mi zavolaju a nejak ich tam prepasujem. Sorry Juro ?
Film mal oficialne zacat o 8mej. Bolo 7:45 a v Hangari bolo asi 30 ludi. Shit, co ak tam naozaj nikto nepride? A potom sa tam zrazu vsetci nahrnuli. Neviem ani kedy sme zacali. Iba som tam pobehoval a kazdeho sa snazil privitat.
Konecne tam uz boli vsetci a bolo vas tam fakt mrte. Ludia sedeli kade tade po zemi, lezali v minicku, stali. Nastal cas prihovoru. Musim sa priznat, ze tu rec som si v ten tyzden presiel v hlave asi 30x. Potom mi pristal v ruke mikrofon a ja som zabudol na vsetko co som chcel povedat. Nieco som tam ale poblabotal a myslim, ze mi niekto zo srandy este aj zatlieskal.
Potom sme kukli uvod filmu a isli ceknut kasicku. Juro ratal cash a ja ucast. Bolo vas tam 197. Plus par ludi co sa prebondrilo takze sme boli urcite cez 200.
Tak ako som slubil, svoj share profitu som supol do baru s tym, ze vsetci co prispeli do zbierky mohli pit za peniaze tych co neprispeli a kupili si listok pri dverach. Zdalo sa mi to tak fer.
Prve drinky z toho share budgetu vybral Juro. Dostal som do ruky dvojitu whisky, ktorej som sa neubranil. Tvrdy alkohol nikdy nepijem ale dnes som nemohol povedat nie. Potom mi v ruke pristala dalsia a dalsia a kym skoncil film bol som uz pekne nabejseny. Nejakym sposobom sa mi ocitol v ruke opat mikrofon a zase som tam nieco odblabotal. Potom mi dal zase niekto do ruky nejaky shot a posledne co si pamatam je, ze mi vypadol pohar z ruky, rozbil sa a tma.
Zobudil som sa rano a nastastie v mojej izbe. Vedla mna lezala Ivka. Neviem akym sposobom som si dokazal zapamatat ako sa vola, lebo si ju vobec nepamatam. Mam iba zablesk ako som sa viezol v taxiku a potom ako som volal asi o 2hej rano spolubyvajucemu lebo som zistil, ze nemam kluce od bytu. Ostatne viem iba z rozpravania inych. A vobec na to nie som pysny. Vraj som si to ale uzival takze aspon nieco. Ospravedlnujem sa dievcatu, na ktore som vraj v noci padol a zvalil ju na zem. Fakt ma to mrzi.
Kluce neboli jedine co som si zabudol. V Hangari som nechal svoj laptop, krabicu s trickami, auto, vsetko. Proste som sa rozhodol ist domov a tak som isiel. S Ivkou.
Rano bolo tazke ale nejak som to zvladol. Aj moje veci sa na druhy den nasli a vsetko nakoniec dobre dopadlo. U mna to bol naozaj topovy vecer, aj ked si z neho vacsiu cast nepamatam. Ale kamarati si tiez pochvalovali. Vraj to bola dobra party. Aj p-ferovci a p-krnovci dali mejk. Takze o par mesiacov urcite ocakavajte repete.
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…