SURF city

Bol to krasny januarovy den. Slniecko svietilo, uplne modra obloha bez jedineho oblacika a iba sem tam pofukol jemny offshore vanok. Predpoved hlasila asi 1m zapadny groundswell co znamenalo, ze pravacky na severe dostavaju zelenu. Bubble chrlila jeden rozpravkovy barrel za druhym. Den predtym som sedel na Hierre a zboku sledoval ako si okrem inych Benjamin Sanchis, Miki Picon a Lazi davaju husty tube riding vo vlnach kde by sa kludne dokazala schovat dodavka. Okrem nich tam podobne ako den pred tym bolo vo vode asi 40 ludi. Dalsich asi 60 lezalo roztrusenych medzi Hierrom a Derechou. Na moj vkus az prilis dusno.

S Nataliou sme preto zamierili na Mejillones, lokalny big wave spot. Natalia jazdi boogie board alebo biscuits, ako ich volaju anglani. Natalia je okrem ineho aj influencerka, fotografka a celkom pekna a super blazniva baba. Asi jedina baba co poznam co jazdi Bubble a Puntillu ked su fakt heavy days. Ceknite si ju na instagrame @vudukchild a dajte jej like. Potesi sa.

Na Mejillones isla naozaj sexy asi 2m – 3m vlnka.  Vo vode bolo asi 5 ludi. Natalii sa to na boogie zdalo malo ostre ale ja som to videl tip top a asi jej bolo jasne, ze ma nema vyznam presviedcat, aby sme sa vratili na Bubble, a tak sme sa supli do prenov a sup ho do vody.

Bol odliv co znamenalo asi 200m masaz chodidiel od ostreho sopecneho reefu a potom asi 300m padlovacku. V line upe boli iba nezname tvare a to znamenalo, ze netrebalo cakat v rade a tak sme sa supli rovno na peak a chytal som vsetko co prislo.

Po asi styroch vlnach som si odpadloval este vyssie a hlbsie od ostatnych. Bol som asi 50m od line upu. Niekde medzi mnou a line upom sedela Natalia. Cakam si na vlnu a rozmyslam ake mam stastie, ze tu sedim v januari v 25 stupnoch uplne sam vo vode a surfujem nadherne vlny za nadherneho pocasia.

Asi 3m odo mna vidim ako nieco vytrca z vody. Nevidim na to moc dobre, pretoze pri jazdeni si stale vyberam z oci sosovky. Zmurim, aby som lepsie videl co to je. Vyzera to ako hlava korytnacky, ktora vysla na hladinu, aby sa nadychla. No nie je to krasne, hovorim si? Vsetci stale rozpravaju o korytnackach a ja som nikdy ziadnu nevidel. Tak konecne. A este v takyto krasny den.

Zrazu na mna zboku krici Natalia:

• Hej Peter, co je to?
• Neviem, nevidim na to dobre, ale vyzera to ako korytnacka. Cool, nie?
• To nie je korytnacka. To je plutva.
• Plutva?

Prizmurim oci este viac. Je to asi tak 3m odo mna. Fuck, to naozaj vyzera ako plutva. Nato pocujem ako Natalia krici “Zraloooook”.  Rozmyslam co teraz. Pozeram do dialky ci mi nejde nejaky set, ze by som sa zviezol. Nic. Kde su teraz tie vlny ked ich clovek potrebuje. No nic, otacam sa a zacinam padlovat smerom k line upu. Ako tak padlujem rozmyslam, kamo ty si sa tomu otocil chrbtom a zacinas spliechat. Clovek by cakal, ze v takejto situacii mi bude bit srdce, budem mat strach a adrenalin mi bude pumpovat telom. Prd. Zacal som sa smiat sam na sebe. Co to tu robim. Otacam sa a vidim, ze plutva este stale kvasi na tom istom mieste. Zralok ma ma uplne v prdeli.

Dopadlujem do line upu. Ostatni na nas pozeraju, ze co sa deje. Natalia este stale trosku v panike ale tiez pobavene hovori: “Tam je zralok, preboha co teraz?” Vsetci iba kyvnu plecami. Ja s usmevom tiez. Moc sa mi z vody von ist nechce, asi ako nikomu. “Aky bol velky?” pyta sa ma jeden z chalanov. “Co ja viem, tak plutva bola asi takato a ukazem mu rukami asi pol metra. Nato priplava chalan co pracuje v Paradise surf shope a tazkym francuzskym akcentom sa ma pyta: “kde je, idem si ho pozriet.” Ukazem mu miesto kde som sedel a chalanisko odpadluje tym smerom.

Ked uz bol dost daleko aby nas nepocul, pyta sa ma Natalia:

• Ty ho poznas?
• Hej, trosku. Chalan pracuje v Paradise shope.
• Hmm aky odvazny. Ten bude urcite niekde z Reunionu. A este k tomu aj blondak.

Zacinam sa smiat. Vidim, ze Natalia uz zabudla na zralokov a zacinaju jej po rozume behat uplne ine myslienky.

Pozerame na Francuza a ten blazon padluje uplne az k tej plutve. Zrazu z vody nieco vytahuje a krici: “Aha, tu je vas zralok.” A dviha z vody drevenu dosku. Vymenime si s Nataliou pohlady. Vsetci v line upe na nas pozeraju s miernym usmevom na tvari. “Hej, na mna sa nepozerajte, ja som myslel, ze je to korytnacka,” hovorim a zacinam sa smiat. “Ja nemam sosovky, ja nic nevidim,” podotykam alibisticky.