Na vylet do Himalaj ma zavolal p-fer. Chalani z Martina takto chodia kazdy rok hladat freeridove spotiky. Zacali myslim ako styria a kazdy rok sa stale niekto prida. Tentokrat sa nas na Kazachstansky zalvenc nazbieralo 11. Zabookoval sa cely dom so saunou a bazenom v Shymbulaku, co je jedno z najmodernejsich a najvacsich stredisk v Azii a mohlo sa ist.

Ja som den pred odletom trosku zavahal ci sa mi tam chce ist ale chalani a hlavne Natalia ma nakoniec presvedcili, aby som isiel. A rozhodne nelutujem.

Den 1 – cesta

Leteli sme z Viedne v piatok na obed s prestupom v Istanbule. Ten let bol naozaj nekonecny ale Turkish Airlines nam to vykompenzovali neobmedzenym pristupom k roznym napojom co skoncilo vydrulanim vsetkych piviek na palube. Z Istanbulu do Almaty sa islo cez noc. A kedze ludia chceli spat, museli sme kazdych 10 az 15 minut menit strategicke pozicie, kvoli hluku, ktory neocenovali ostatni spolucestujuci.

Do Almaty sme dorazili o 6tej rano. Na letisku nas cakal mini autobus, do ktoreho sme ledva napchali nase veci a mohlo sa ist na krib. Na nase nemile prekvapenie sme zistli, ze v dome su iba 3 manzelske postele s jednou perinkou, 2 single postele a 2 velmi nekomfortne rozkladacie gauce. No nic, vylozili sme milion tenge na stol a isli sme jazdit.

Cestou som toho vela nenaspal co mi ale vobec nebranilo v tom jazdit az do 4tej poobede. V stredisku bolo nagrckane asi 50cm cerstveho powdriku a tak sme zamierili do prveho zlabiku, ktory sme nasli. Smiech ma presiel pri druhej jazde ked sa ku nam v zlabiku pridali dalsi traja neznami chalani. S jednym z nich sa rovno pred mojimi ocami zosunula asi 20m lavina. Nastastie mu ostala gebulka nad snehom a tak ho nebolo treba hladat. Po tejto skusenosti sme do zlabiku uz nesli a vybrali si radsej mensi vyslap s Kubom na stenu nad poslednou lanovkou. Po uspesnej jazde sme si to vyslapli este vyssie a dali zas. O den neskor tam uz bola tiez padnuta lavina.

Den 2 – Almaty

Na druhy den sme sa rozhodli dat si vyslapik. Prisli sme k pokladni s listkami s tym, ze si chceme kupit iba jednu jazdu. Teta za sklom nam ich ale odmietla predat, pretoze sme mali so sebou snowboardy a tie listky su iba pre turistov. Nepodarilo sa nam ju zlomit (ano aj p-fer to skusal), a tak sme si vyhliadli protilahlu stenu oproti stredisku. Tam sme vsak nadabili na asi 50m hlboku roklinu, ktoru sme mohli jedine tak zlanit. Rychlo sme vymysleli plan C, a tym bol kopec na protilahlej strane. Tam nas vsak tiez privitala velmi podobna roklina. Kedze uz bolo pomerne neskoro rozhodli sme sa to nesilit a vymysleli sme plan D, a tym bol vylet do Almaty. V Almaty sme si kukli mesto a dali Kash. Kash nebol velmi chutny. Neskor sme zistili, ze Kash je nieco ako vyvar z kozieho mozgu.

Den 3 – Akbulak

V Almaty nam poradili miestni chlapci, aby sme isli jazdit do Akbulaku. Vraj tam doteraz nepremavala lanovka. Bude tam vraj uplne nevyjazdeny top. Ja som bol trosku skept, pretoze pri objednavani taxika nam povedali, ze cesta tam moze kvoli zapcham trvat aj 4 hodiny. Chalani nakoniec aj tak isli no ja som ostal v Shymbulaku.

V ten den bola taka hmla, ze to bolo az smiesne ako som pri jazdeni nic nevidel. Po nejakom case sa oblaky presunuli trosku nizsie a na hornej lanovke vykuklo slniecko. Nakoniec som sa tam este aj opalil. Freeride v ten den sice nebol ale aj tak prijemny den na svazikoch.

Medzicasom chlapci v Akbulaku prisli tiez do uplnej hmly co znamenalo posunutie otvorenia hornej lanovky o jeden den. Chlapci tak ostali na modrej zjazdovke, v hmle, kde na posledny usek bolo treba vyzuvat a slapat trosku do kopca. Ked sa vecer vratili a povedali mi o ich zazitku jednak mi ich bolo luto ale na druhej strane som sa tesil, ze som sa nenechal presvedcit ist s nimi.

Den 4 – Shymbulak

Stvrty den sme sa rozhodli ist si opat vyskusat trosku poslapat ale teraz uz s normalnym celodennym listkom. Vyviezli sme sa uplne hore na Talgar pass do vysky 3200m a tam sme zacali spekulovat kudy kam. Cely cas bola lavinovka 3 a vsade naokolo boli samovolne spustene laviny. Netrebalo robit ani sondu, aby sme vedeli, ze sneh je uplne na prd. Pod asi 40cm cerstveho powdru bolo asi 30cm dutinovej inovate. To predstavovalo idealne podmienky pre laviny a taktiez antiidealne podmienky na slapanie. Chlapci na skialpoch sa sice az tak nezabarali ale ja v snezniciach som sa brodil po gule v snehu. Ta inovat bola ako vzduch. A tak sme sa asi po pol hodine brodenia dostali k bodu kedy sa trebalo rozhodnuch ci teda ideme slapnut nejaky ten kopec a risknut lavinu alebo sa otocime. Ako sme tak nad tym spekulovali zrazu nam pod nohami zadunelo a to presvedcilo snad vsetkych, ze je cas ist spat.

V stredisku sme si nakoniec este dali jeden pojazdik mimo zjazdovku, ktory bol slabou cenou utechy pre to, co sme mohli mat, ak by bol sneh ok.

Den 5 – Akbulak 2

V utorok vecer padol napad dat Akbulaku druhu sancu. Kedze mne sa tam opat az tak moc nechcelo a na zajazd sa prihlasilo 6 clenov z nasej expedicie povedal som, ze predsa nebudeme kvoli mne brat o jeden taxik naviac. Rano si teda spokojne podriemkavam ked ma zobudi p-fer, ze Mato nejde pretoze sa neciti dobre. Tym padom bolo jedno miesto v taxiku volne. Na vela som sa teda vysukal z postele, dal si gate a zobral batoh s lavinovkou. Kedze taxiky uz boli v tom case nastupene vonku na viac som cas ani nemal. Na ranajky som si uchmatol z kuchyne doslova korku z chleba.

V Akbulaku bolo krasne pocasie. Uplne modra obloha a bezvetrie. Ten kopec vyzeral hned na prvy pohlad husto. Z lanovky pocas prvej cesty hore sme s uzasom pozerali na zjazdovku. Chlapci v Akbulaku totiz ratrakuju iba spodnu cast. Hornu zjazdovku, ktoru sme neskor odmerali a mala presne 42 stupnov nechavaju celu na freeride. Den pred tym ju otvorili a kazdy z nas rozmyslal co to musel byt za feel sa tu spustat vcera. V pol metrovom neporusenom prasane, na ktory nebolo treba nikam slapat.

Nakoniec sme si aj my nasli svoje neporusene lajnicky. Museli sme ku nim sice prejst cez dvoje zatarasy oznamujuce uzavretie kvoli nebezpecenstvu laviny. Ale urcite to stalo zato. Jazdili sme cely den a stale sme nasli novy prasan. Bol to ako sen.

Cestou naspat nas taxikari zobrali na tradicnu Kazachstansku veceru v yurte. Iba okrajovo sme tusili co nas caka. Pri vstupe nam nakazali vyzut sa a posadat si na zem okolo okruhleho stola. Vies si predstavit ten prijemny zavan, ktory sa zacal sirit miestnostou z 12 parov noh, ktore stravili cely den v snowboardovych botach a nachadzali sa asi 3 cm od okraju stola?

Okrem mierneho smradu, ktorym sme obklopili nielen nas stol ale celu yurtu, ktoru podla mna vetraju doteraz, to bola vecera fakt dobra. Polievka z konskeho masa, sasliky (nieco ako nase raznici) z baranieho a kacacieho masa, tavie mlieko, ktore sme zapijali vodkou a nakoniec ako hlavny chod srncie maso zo zemiakmi. Odchadzal som plny ako balon. Srnca sme ani nedojedli, a tak sme ho poprosili zabalit. Prisiel ujo casnik a zbytok srnca aj s omackou a zemiakmi supol do igeliky. Za toto vsetko sme cvakli v prepocte asi 5000 tenge na osobu co je asi 11 euro (v tom bola aj flasa vodky a tiez jedlo pre nasich taxikarov).

Den 6 – Snezenie

Vo stvrtok hlasili snezenie a to hned 12cm cerstvej grcky. Je dost mozne, ze pan Ilko sa na dochodok presunul trosku vychodnejsie, pretoze cely stvrtok snezilo ako besne. 30 cm cerstveho padlo urcite. A tak sme zamierili aj napriek miernej hmle a znizenej viditelnosti na uzavretu zjazdovku v Shymbulaku. Nakoniec sme tade jazdili cely den. Kazdou jazdou sme isli hlbsie a hlbsie do nevyjazdenych casti. Jazdit metrove prasany je naozaj sen.

Vecer som sa p-fera opytal ci nejdeme kuknut rail pod lanovkou. Kazdy den sme chodili okolo s hustymi recami. Ten rail vyzeral fakt strmo, a preto som cakal vsetko ine len nie to, ze p-fer si natiahne gate, obuje boty a zoberie lopatu. Kym ja som si hladal dobry uhol na fotku, p-fer zatial lopatoval. Dokonca nas prisiel pozriet aj miestny sherif, ktory sa nestacil divit co to tam vystrajame. Dohodli sme sa s nim, ze o hodinku vsetok sneh co sme tam nahadzali odstranime. Po hodinke prisiel aj so sefom a toho uz bolo presvedcit tazsie ale p-fer, ktory zrazu vedel po kazachstansky dohodol aj to. Nakoniec rail na 3 pokus dal a pre neho to bol urcite hajlajt celeho tyzdna.

Den 7 – Akbulak 3

Po snezeni a praseni z predchadzajuceho dna asi kazdeho napadlo ako musi asi vyzerat Akbulak. A tak sa opat zavolali taxiky a cela posadka vyrazila smer Akbulak.

V stredisku nas okrem modrej oblohy a slniecka privital uz mierne rozjazdeny cerstvy snezik, ktoreho bolo ale dostatok nato, aby sme si v nom nasli svoju neposkrvnenu lajnicku. Jazdili sme bez pauzy opat cely den. Aj napriek opakovanym varovaniam od vlekarov a zachranarov sme to posuvali coraz viac za lavinove bariery do lesikov. Ziadna lavina na nas nastastie nepadla, a tak sme mohli ist vsetci vysmiati a zdravi domov.

Rady na zaver

Kazdy asi cakal nejake to slovko alebo dve o nejakych kazaskych zabkach. Ziadne tentokrat neboli. Jednak sme to trosku pomrvili s ubytkom a jednak mi bolo povedane, ze co sa cudujem, ze som este stale sam ked v kazdom clanku pisem o babach.

Ubytko sme mali rovno pod lanovkou v Shymbulaku kam sa dalo dostat iba specialnym taxikom za 3000 tenge (asi 7 euro), lanovkou alebo eco busom. Lanovka aj eco bus koncili okolo 8mej vecer a ten eco taxi si tam chodil ako sa mu chcelo. No proste boli sme tam tak trosku odrezani od civilizacie. Nabuduce by som uz ostal byvat v Almaty. Jednak je to ovela lacnejsie a clovek tam moze ist aspon vecer do baru.

Cize nedostatok volnocasovych aktivit sme si nakoniec vsetci kompenzovali na Tindri. Bola sranda cekovat ako si ta ista baba stiha pisat s troma chalanmi od nas a dohaduje si s nimi stretko tak, aby jej to strategicky vyslo. Taktiez som zistil, ze najpopularnejsia otvaracia fraza Kazazskch bab na Tindri je I SEX MONEY. Tu rozmyslam, ze zacnem pouzivat aj ja na Slovensku. Inak ale boli kazaske baby na Tindri fakt pekne a skoro s kazdou som mal match. Behom troch dni som mal viac ako 60 matchov. Som kukal ako puk.