SURF city

Po par dnoch lenosenia sa k nam rozhodol pridat na surf aj Jeffrey. Mozno aj preto, ze nam uz ostavalo iba par dni do konca dovolenky. Niekto nam poradil ist jazdit na opacnu stranu ostrova do Cotilla. Cotillo, ktore bolo vtedy este ludopraznou malou rybarskou dedinkou, malo napriek svojmu socialnemu handicapu naopak krasnu piesocnu plaz obkolesenu utesmi. V ten den tam chodili naozaj luxusne vlny a s nimi bola vo vode aj polka ostrova. Pocas tych 3 rokov co som neskor zil na Fuerte som bol v Cotillu jazdit este vela krat ale uz nikdy som tam nevidel take pekne vlny ako v tento den. Jazdili sme tam s prestavkami cely den a aj Jeffrey skoro zabudol na svoj vytknuty clenok. Bola to jedna z tych sessions, ktorym sa hovori epic.

Nas trip sa pomaly blizil ku koncu. Myslim, ze sme uz kazdy mali aj dost. Zivot pri oceane nie je jednoduchy. Cely den surf a potom celu noc party. Ziadny cas na oddych. Teda okrem Jeffreyho. Ten oddychoval az prilis. Aj ked na surf s nami po svojom zoskoku nechodil, party nevynechal ani jednu noc. Ani poslednu noc tomu nebolo inak. Lietadlo nam islo o 8mej rano. Co znamennalo odchod z Corraleja o 5tej. Ja s Remcom sme prisli z party vzorne vcas okolo 2hej. Jeffrey si tam za ten tyzden nasiel svoju novu anglicku priatelku a tak chcel kvoli nej tu noc ostat este trosku dlhsie.

S Remcom sme si dali intenzivne 2 hodky spanku a o 4tej rano sme mohli zacat balit. Upratat ten tyzdnovi bordel na izbe nebola ziadna sranda. Nakoniec sme to nejak roztriedili koho je co, napchali do tasiek a zabalili dosky. Jeffrey tam este stale nebol. Remco mu aj volal ale Jeffrey nezdvihal.

Zniesli sme teda prvu varku veci do auta. Auto, sme este den predtym cele povysavali a vycistili. Ani my sme tomu nemohli uverit, ze autu sa za tych 14 dni nic nestalo a po vycisteni vyzeralo fakt tip top. Mozno nakoniec Jeffreymu z kreditky za auto ani nic nestrhnu. Nakladame veci a vtedy si Remco vsimne cerstvu preliaceninu na dverach auta. Fakt neverime vlastnym ociam. Vcera to tam este na 100000% nebolo. Moze sa nam toto stat uplne poslednu noc. Zacina panika. Rukami to vyrovnat nevieme. Vtedy dostane Remco napad. Vbehne spat do hostela a o chvilu sa vracia s vitaznym usmevom na tvari a v ruke na mna mava niecim ciernym.  Zvon na odpchavanie WC. To si robi srandu. Ale mozno by to fungovat mohlo.

Prisajeme zvon na dvere tahame. Cast plechu sa trosku vyduje naspat. Davame zas a zas a pomaly sa ten plech naozaj vyrovnava. Vtedy pride aj Jeffrey. Zastane asi 3m od nas a neveriacky pozera na Remca so zvonom v ruke. Pripitym hlasom na nas hovori: “Co to tam vy blazni robite?” Pre nezaintersovaneho pozorovatela to muselo vyzerat fakt komicky. Dvaja dospeli ludia skrceni pri aute o 4tej v noci so zachodovym zvonom v ruke. Remco sa mu snazi v rychlosti technicky vysvetlit aky dobry napad dostal pouzit prave zvon na vysatie preliaceniny na aute. Jeffrey bol vsak az prilis opity na to, aby pochopil vobec hocico a zaroven sme mali prilis malo casu na akekolvek vysvetlovania. Jednoduchsie ako nieco vysvetlovat bolo nasmerovat Jeffreyho do izby, aby sa expresne pobalil, pretoze uz pred 10 minutami sme mali vyrazit na letisko.

Jeffrey si s balenim velku hlavu nerobil. Vsetko co mohol nahadzal do kufra a co sa mu tam nehmestilo hodil do kosa. O par minut bol ready a kedze uz aj Remco vysal z auta aj poslednu preliaceninku mohli sme vyrazit. Bolo 5 hodin rano, boli sme bez ranajok a neostaval nam cas ani niekde zastavit. Vtedy Remco niekde spoza sedadla vynuchal tavene syry, ktore tam boli zapadnute nevedno od kedy. Samozrejme, ze ich hned zbastil.

Na letisko sme dosli nakoniec este trosku v predstihu. Bolo este velmi skoro, a tak aj tam boli vsetky chaliarne poyatvarane. Aj napriek tomu som to isiel okuknut ci tam nebudu niekde aspon nejake automaty na cokolady alebo nieco. Neboli a ked som sa po par minutach vratil nasiel som pri taskach uz iba spiaceho Jeffreyho. “Kde je Remco,” pytam sa ho. Jeffrey iba nieco rozospate zamrmle, ze Remcovi je zle a isiel von. Idem teda pozriet Remca. Toho najdem hned pri vychode z letiska ako lezi, biely ako stena na lavicke. Fakt vyzeral ako keby mal kazdu chvilu umriet. Vraj uz bol medzicasom dva krat blinkat. Tyzdnovy taveny syr spravil svoje.

Chvilu som tam tych dvoch este nechal zregenerovat posledne zvysky sil, aby som ich na poslednu chvilu mohol pozbierat a odniest do lietadla. Fakt nechapem ako nas mohli nechat nasadnut. V lietadle sa uz dal Remco trosku viac dokopy a Jeffrey to tiez dospal. Leteli sme do Bruselu a odtial potom autom do Amsterdamu. Bola to dlha cesta. Z Fuerte sme vyrazali o 5tej rano a domov sme sa dostali okolo 7mej vecer. Mrvy som lahol do postele.

Dalsi den bol pondelok a trebalo ist do prace. Takyto prichod z dovolenky kolegovia asi este nikdy nevideli. Ledva som sa tam zniceny nejak doplazil a uplne vycerpany sadol za comp. Ked ma videli radsej sa ani neprisli pytat, ze ako bolo. Namiesto toho prisiel sef a povedal mi nech idem domov. Ten pocit ked ti po dvoch tyzdnoch dovolenky pride sef prvy den povedat, aby si si isiel domov oddychnut a dat sa dokopy. A tak som naobed vypadol z kanclu rovno k lekarovi a ten ma vypisal na cely tyzden. Takze som si predlzil dovolenku o dalsi tyzden.

Ked som potom volal Remcovi, vravel, ze on vobec ani nesiel skusit ist do roboty a rovno ostal doma. Jeffrey takisto. Vsetci sme sa nechali do konca tyzdna vypisat. Ale ked prisli v piatok do Holandska vlny, samozrejme, ze sme sa vsetci stretli vo Wijk aan Zee na plazi ?