O surfe v Chorvatsku som sa dozvedel od chalaniska co spravoval nejaku chorvatsku surf stranku. Tajne som stale dufal, ze by tam nejake vlnky byt mohli. Ved Stredozemne more sa normalne jazdi, tak preco by nemohlo byt nieco aj v Chorvatsku? S chalaniskom z Chorvatskej surf stranky som nakoniec vykseftil barter. Kedze chodil casto na Fuerteventuru, tak som mu dal instrukcie kedy, a ktore vlny treba jazdit a on mi to iste povedal o Chorvatsku.

Stredozemne more funguje najma na jar a na jesen ked sa meni pocasie a vznikaju oblasti s nizkym a vysokym tlakom. Tieto potom zabezpecia dostatocny vietor na vytvorenie vln. Taketo sa nestava casto a tak som iba sem tam zo zvedavosti a z dlhej chvile hodil ocko na nauticke mapy Stredozemneho mora.

Bolo to presne na Velkonocny pondelok. Ja som sa prave vratil z vikendoveho tripu pri opustenom jazere na Zahori. Len tak bez akychkolvek ocakavani som kukol ako vyzera surf predpoved v Europe. Vedla Dubrovniku som namiesto obvyklej modrej videl ciernu gulu. Dva krat som refreshol webstranku lebo som neveril vlastnym ociam. Cez Jadranske more sa ma v noci prehnat uragan. Cekol som este pre istotu aj dalsie stranky a vsetky hovorili to iste. Bolo 10 hodin rano. Ak vyrazim hned mozno este stihnem aj vecerny swell.

Nakoniec som sa z Bratislavy vymotal o 3tej poobede. Musel som este cakat na sestru, aby som ich mohol povinne obliat a vysibat. Cim dlhsie som ale cakal tym mensia bola sanca, ze si este vecer pojazdim. To cakanie na spomalenu sestru bolo ako keby mi niekto kazdych 15 minut pichol spendlik pod nechet.

Do Chorvatska som prisiel o 11tej v noci. Vietor tam uz dorazil a fukalo ako besne. Namiesto kempingu kde som chcel s kemprom nocovat som nasiel iba stavenisko. Kemping prerabali a neboli tak este otvoreni pre verejnost. Ostal som preto stat na parkovisku pred recepciou. To mi inak vobec neprekazalo lebo som tam nemusel nikomu nic platit. Tym, ze prerabali aj budovu recepcie bolo na strane parkoviska postavene lesenie. To jednak vytvaralo trosku ochranu pred vetrom a jednak tam bola pri leseni skrina s elektrikou. Na tu som sa kazdu noc, hned ako skoncili robosi v praci napojil. Z recepcie som dokonca chytal aj otvorenu wifi. Uplny luxus.

Rozbity po ceste som este zbehol k moru ceknut vlny ale v tej tme, vetre a dazdi som nevidel ani prd. Ale zvuk prezradzal ze nieco sa tam lame. Potom som sa uz iba zakuklil do perinky. Zobudil som sa asi o 3tej rano na to, ako sa mi kempra opiera vietor. Kymacal nim ako nic aj napriek tomu, ze som parkoval na zaveternej strane za budovou recepcie. Ale viac ma znepokojovalo to lesenie, ktore bolo medzi mnou a budovou a bolo obalene nejakou plachtou. Ak nahodou fukne este viac a to lesenie na mna cele padne tak si tam budem na druhy den iba zbierat kusky plastu z kempra. A tak som o 3tej rano aj napriek mojmu zakukleniu v teplej prerinke preparkoval o kus dalej. Asi o pol hodku na to fuklo viac a cele to lesenie sa posunulo asi o meter dalej na miesto kde predtym stal moj kemper.

Rano som sa zobudil a utekal ceknut more. Este stale fukalo ako besne. Presiel som skoro celu plaz ale vlny nevyzerali najlepsie. Aj napriek celonocnemu uraganu to malo mozno tak 1 meter. Okrem mna a robosov tam nebol nikto. Ani chyru ani slychu po inych surferoch. Nevadi, presiel som predsa kvoli tomuto viac ako 600km a nepojdem predsa naprazdno domov. Natiahol som neopren zobral dosku a utekal k miestu, ktore som si vyhliadol ako najlepsie.

Do vody sa islo celkom tazko. Je tam celkom ostry reef, ktory sa zenie asi v meter sirokych pasoch krizom do mora. Medzi tymi pasmi su hlboke trhliny. A aby to nebolo az take easy, medzi kamenmi cihaju na bosonozcov ako mna povestni cerveni jezkovia. Chvilku mi trvalo, kym som sa dostal do vody. Ked sa ide takto na prd do vody ako z nej budem potom vychadzat? Naco sa vsak zbytocne znepokojovat blbostami, a tak som tuto myslienku zavrhol na neskor. Ziadny extra pojazd to nebol a aj z vody som sa nakoniec vyclapkal ovela jednoduchsie ako som cakal. Poobede mal padnut vietor a to mozno hladinu trosku viac ukludni a bude lepsie.

Vietor poobede trosku padol ale vlny stali aj napriek tomu za hovno a aj napriek tomu som tam zase vliezol a aj napriek tomu som si to celkom uzil. Vecer som len tak zo zvedavosti kukol na Google mapu, ze co sa skryva dalej za tou plazou kde som jazdil. Tam mi zrazu vyskoci oznaceny surf spot. Asi o 500m dalej ako som jazdil. Zoberiem teda fotak, ze sa tam pojdem prejst a ceknut si to.

Uz zdialky vidim zaparkovane auta a hlavy vo vode. Vlny asi 2x vacsie ako tie co som jazdil ja. Takze toto je ten spot. Tu isli celkom solidne vlny a ja som tam jazdil blbosti. Vo vode bolo asi 6 ludi. Na brehu ich cekovalo dalsich par. Bolo uz neskoro a nechcelo sa mi uz utekat spat do kempra po dosku a potom spat. Necham si to na rano.

Rano som teda plny nadeje vstaval uz o 6:30 s tym, ze uz o 7mej chcem lezat vo vode. Prisiel som k spotu a size padol asi o polovicu. Stale este celkom dost fukalo onshore a tak som tam mal pred sebou opat male skarede vlny. Sedel som na plazi a rozmyslal ci to ma vobec vyznam si na seba davat ten studeny mokry neopren. Vtedy sa zrazu obdalec objavil nieko s doskou a isiel rovno do vody. Tak ked ide on, tak pojdem aj ja. Dal som si neopren a isiel som. Jazdili sme tam iba dvaja a bola to nakoniec celkom fajn sesh. Chalanisko prisiel s frajerkou kvoli vlnam z Rakuska a bol celkom cool. Nakoniec sme sa dohodli, ze pojdeme spolu pojazdit aj poobede.

Poobede prestalo este viac fukat a vlny celkom opekneli. Sice mali asi 1m ale celkom sa tam dalo pojazdit. Poobede sme boli vo vode styria a dalsich x ludi na nas kukalo z plaze. Zakazdym ako niekto chytil vlnu bolo pocut z brehu hulakajucich ludi a niekto do toho este dokonca busil aj na klakson auta. Vsetci vo vode aj na brehu vratane lokalov boli naozaj priatelski a mili. Bola to jedna z najprijemnejsich sessions ake som kedy mal, a pritom na jednom z najatypickejsich miest. Vecer sme sa potom vsetci zisli pri vlnke na pivku. Kecalo sa, zoznamovalo sa a samozrejme sa pridavalo na instagram. Takto si presne predstavujem spravny surf trip. Jedine co mi na nom chybalo boli moje tenisky, ktore som si zabudol v Bratislave a tak som tam v tom necase, zime a dazdi pobehoval dva dni bosy.

Na dalsie rano padli vlny este viac a vtedy som si povedal ze je cas ist naspat. Uz teraz sa tesim na dalsi vylet na Istriu.