Koncom maja, ked uz na lukach rozkvitli aj tie posledne pupavy mi zrazu vecer vola Majo ci sa nepridam na druhy den na vyslap na Schneeberg. Jasne ze hej, hovorim bez zavahania.

Odchod bol naplanovany na 7mu rano z mesta. Ja som mal vsak este vecerne povinnosti v podobe pozorovania zapadu slnku nad devinom na deke pri pohariku vina s jednou az prilis sexy zabkou. Tomu sa nedalo povedat nie. Zapad slnka sa nakoniec pretiahol na pozorovanie mesiaca a domov som sa dostal az o 3tej rano. Ani to mi vsak neprekazalo, aby som uz o 6tej volal Majovi a cekol si ci aj jemu zvonil budik a ci ho aj naozaj pocul.

Na rakuskych hraniciach sme sa este posilnili bagetkou OMV a kavou v kelimku. Slapat sme zacali okolo 10tej ked uz zacinalo slniecko pekne pripekat. Bolo to celkom zaujimave obuvat si snowboardove boty pri teplote 20 stupnov, slniecku a pri pohlade na veselo si poletujuce vcielky opelujuce rozkvitnute kvietky na zelenej lucke.

Dokonca bola pustena aj lanovka pre rakuskych vysluzilych turistov. Skusili sme to aj my ale po funfcen ojro za jazdu sme od lanovky rychlo upustili a isli po svojich. Po asi pol hodine sme dosli pod zlab. Mal som na sebe iba gate a triko ale bol som spoteny ako kukuricka pred zatvou. Pod zlabom uz zacinal sneh a tak Majo vymenil svoje kratke gate za oteplovaky a tenisky za lyziarky. Ja som bol stale spoteny ako pes a najradsej by som si dal dole aj to triko a gate. Nasadil som teda aspon macky a zacalo sa slapat.

Majo na lyziach si isiel traverziky a ja priamo hore. V pol ceste povedal, ze sa na to moze vykakat, dal dole pasy a nasadil macky aj on. Asi 100m pod vrcholom zacala hmla. Bolo vidno asi tak na 10m. Najelpsie bolo, ze sme netrafili zlab a vysli sme az moc vpravo. Traverzovat sa v kopci moc nedalo, a tak sme to nakoniec strihli bokom po hrebeni cez skaly. Na vrchole nam uz potom ostavalo iba posledne a to identifikovat, ktory je ten spravny zlab, do ktoreho sa mame pustit. Nebolo tam vidno ani prd. Nakoniec sme si dali ententicky a islo sa.

Ta horna cast bola celkom husta. Sklon takych 45 – 50 stupnov. Sneh celkom tvrdy. Hmla ako svina. No nic, ved zijeme iba raz, a tak som tam praskol jeden obluk. Pod nohami mi zahopkalo a ja som bol rad, ze som to nakoniec nejako ustal a ubrzdil. Potom sa sklon trosku umudril a aj sneh tam uz bol makksi. Nakoniec sme vysli aj z hmly a uz sa islo jedna basen. Na poslednych zvyskoch snehu ale isli sme az uplne na koniec zlabu. Na pocudovanie uplne super pojazd. Kilometer dlha jazda. Najdlhsi zlab aky som kedy isiel. Super zazitok. Uz sa tesim na dalsiu zimu.