Prvy den na ceste
Prvy den na ceste. Sice som este stale v Bratislave ale uz celkom pobaleny, nalozeny a rozluceny. Nakoniec som sa rozhodol, ze ostanem prvu noc este na Zlatych pieskoch aby som dobil baterku a vyskusal ci vsetko funguje. 4000 km predo mnou. Mesiac na cestach. Cez Rakusko, Talianske alpy, Toskansko, Cote d’azur, Pyreneje, Baskicko, Galiciu, Portugalsko do Cadizu kde zoberiem 15. oktobra lod na Gran Canariu a potom dalsiu na Fuerteventura.
Posledne dni boli celkom hekticke. Dokoncovacky na novom byte, vybavovacky pred cestou a lucenia. Tuto cestu som planoval 5 rokov a ked konecne nastal ten cas nechce sa mi odist. Keby sa ma niekto pred pol rokom spytal ci pojdem s usmevom a sebaistym hlasom by som tvrdil, ze neexistuje dovod, aby som nesiel. Jeden dovod som vsak nasiel. A teraz neviem ci robim dobre. Sedim tu sam v kempri a rozmyslam kolko takychto osamelych vecerov este bude. Vydrzim, ale ked sa vratim budu veci tak ako su dnes? Cas dokaze zlomit akekolvek pocity. A tentokrat nechcem, aby sa zabudalo. Tentokrat nemam dovod utekat. Chcem ostat ale viem, ze treba ist. V zivote som uz porobil vela zlych rozhodnuti, uvidime ci toto bude dalsie.
Zajtra uz budem v talianskych alpach. Horsky vzduch mi pomoze vycistit gebulku.
