SURF city

Francuzsko, krajina vina, elegancie a anti motorhome mentality. Po Toskansku som si myslel, ze viac stresu s kemrpom uz nebude. Mylil som sa a Cote d’Azur sa mi uspesne postaralo o par novych sedin na melone.

Krajina v Toskansku je krasna. To sa nezmenilo ani na Francuzskej strane. Tie vyhlady, kopce, skaly, zelen. Vsetko by to bolo este krajsie keby som za to nemusel kazdych 10 kilometrov platit 3 – 10 euro. 3 eura sa nezda vela a clovek si povie vsak su to iba 3 ecka. Ale ked si to tak uvedomi, ze ved som presiel iba 6 kilometrov a potom zas a potom zas. Potom si to tak spocita a zisti, ze presiel iba 60 kilometrov a z karty mu zmizlo 40 EUR a pred sebou ma este dalsich 600km. Ved mozno sa to zlepsi. Nezlepsi, a tak to po 100 kilometroch staca na bocnu cestu smer Frejus. V duchu si to oddovodnuje, ved su tam aj nejake surf spoty, ktore by mohli fungovat tak aspon sa cekne.

Parkujem auto v jednej z bocnych cesticiek pri plazi a idem ceknut more. Fuka onshore ako blaznivy. Vlny su. Nic jazditelne. Po 4 dnoch softenia si davam so Shakirou malu prechadzu popri plazi. Po francuzskej riviere. Naozaj chic. Sretavam par postarsich parikov tiez na vychadzke po francuzskej riviere. Zdravime sa bonssuar. Citim sa velmi elegantne. Vsade domiska ako svet. Tipujem kolko tak mozu stat. Milion, dva?

Sadam do kempra a idem dalej. Rozmyslam, ze by som to tu mohol niekde aj odparkovat a prenocovat. Je tu naozaj pekne. Vsade ale same znacky s preciarknutymi obrazkami kemprov v cervenych kruzkoch. A ked nie znacky tak vyskove obmedzenia pri vjazdoch na parkoviska. Rozmyslam kolko moze byt pokuta za parkovanie na Cote d’Azur.

Idem miestnou medzimestkou cestou popri plazi a striehnem na mieto na parkovanie. Fakt velmi pekne prostredie. Chapem preco sa tam frantikom tak paci. Prechadzam okolo Saint Tropez a hlavou mi na chvilu preleti myslienka ist sa tam pozriet. Potom si spomeniem na znacky s preciarknutymi kemprami a cenou za dialnicu a idem dalej. Dalsia zastavka je mestecko Saint Syr sur Mer. Tam prichadzam este pred zotmenim, aby som v strese nasiel dalsie anti motorhome friendly mesto. Nikde sa neda zaparkovat. V polobezradnom stave zabocim do nejakej jednosmerky za mestom vedla hlavnej cesty. Ta sa po chvili zuzuje tak, ze mi od spatakov na kazdej strane ostava asi 3cm miesta. Nejak to prejdem bez ujmy na mentalnom zdravi a skod na kempri a zabocim do dalsej ulicky. Neverim vlastnym ociam. V celkom strmom kopci je par volnych miest na parkovanie dost dlhych aj pre kemper a bez obmedzujuich znaciek a bez platenia. Sice som spal v noci zosmiknuty na stene ale aspon bez pokuty a celkom aj blizko spotu Cap Saint Louis, kvoli ktoremu som tam isiel.

Za posledneho svetla este utekam a snazim sa najst ten spotik. Neda sa k nemu dostat. Vsade naokolo su sukromne pozemky. Neviem ani ci som dobre.  Cekujem este raz mapu ale malo by to byt tam. Zacina byt tma. Rano to ceknem este raz.

Rano vstavam o 7mej a idem to este raz pozriet z druhej strany. Leziem po skalach okolo utesu, len aby som sa dostal k dalsiemu plotu. Na aku mariu si tu idu oplotovat tito frantici utes preboha? To uz nepreleziem bez toho, aby som sa nenamocil. Otacam to a idem to este raz pozriet z mesta. V pristave vidim ako chalanisko s dlhymi blond vlasmi cekuje cez plot more. To musi byt ono. Pockam kedy odide a potom idem kuknut aj ja. Je to tam. V dialke vidim lamajucu sa vlnu. Ale ako sa tam dostanem? To vymyslim neskor. Utekam si do kempra pre dosku a idem spat do pristavu. V najhorsom skocim do vody v pristave a preplavam tam okolo lodi.

Nakoniec som preliezol cez plot pristavu a skocil z mola. Ako som neskor zistil vsetci tak chodili. Vlna nebola prilis velka. Tak shoulder high ale ostra bola dvojnasobne. Slab ako ma byt. Vlna bola rychla ako slak a lamala sa asi v pol metra vody. Dole kamene ostre ako ziletky. Prva vlna po pol roku a hned toto. Vo vode nas bolo asi 8. Peak sme ale jazdili iba dvaja. Dal som si asi tri vlny ale nic co by stalo za rec. Jediny uspech bol, ze som si tam nerozbil gebulu na tych sutroch. Dokazal som si ale rozrezat ruku a narazit chrbat o dno pri jednom wipeoute. Ale husta vlna. Keby to malo o pol metra az meter viac urcite by stal ten pojazd za rec.

Moj povodny plan cesty bol po Cote d’Azur zamierit popri pobreziu na Barcelonu, prejst cez Pyreneje a potom po Spanielskej strane k San Sebastianu. To by som ale spravil asi o 400km viac a cenovo by ma to vyslo drahsie ako ist cez Francuzsko. A tak som sa rozhodol ist mimo dialnic cez Francuzsko do Hossegoru. Bolo to to najlepsie rozhodnutie ake som urobil. Ta cesta bola krasna. A hlavne aj rychla. Neboli tam skoro ziadne dediny, kvalitny asfalt a isiel som skoro stale 90 km/h. Az kym mi nezacalo svietit brzdove svetielko na palubovke.

Konecne si uzivam tu cestu bez stresu a stane sa toto. Odstavim na krajnici a idem ceknut co to moze asi tak byt. Brzdova kvapalina bola, sice menej ako by jej asi mohlo byt, ale bola. Brzdy vyzeraju tiez OK. No nic, tak kupujem cez mobil poistenie auta do zahranicia s tym, ze tam par dni ostanem a potom im zavolam, ze auto je kaput. Po asi pol hodinke si poviem, ze ved to skusim este raz. Niekolko krat dupnem na brzu a zrazu svietielko prestane svietit. Zacina sa uz aj tak stmievat. Vojdem do prvej dediny s tym, ze to tam na noc odparkujem.

Rano sa zobudzam a co nevidim. Hned vedla mna skatepark. Tak vytahujem skejta a idem si aspon pojazdit. Naucim sa v miestnej mini novy trik (fakie revert rock) a idem dalej. Svetielko uz nesvieti. Prechadzam bezproblemovo az do Capbretonu kde som v mojej kempristickej appke nasiel, ze je tam celkom lacny kemping a rovno na plazi. Prichadzam parkujem vyskakujem z auta a cekujem ocean. Predpoved hlasila dobre vlny ale az take dobre som necakal. Peak asi pol kilometra od plaze v lineupe jeden clovek a siroko daleko nikto. Vlna sa lamala ako z ucebnice a isla dobrych 200 metrov. Utekam do auta beriem dosku a behom pol hodky uz lezim na peaku. Z Hossegoru som mal strach, ze to bude punchy beach break, vo vode huf profikov a vsetci hrotia neexistujuce barreli. Capbreton bol presny opak. Uplne prijemna easy vlnka. Milion casu na takeoff, potom milion casu na vlne, ziadne utekacky aj napriek tomu, ze wall mal dobre 3 metre.  Zajazdil som si ako blazon. Sice som dal asi iba 4 vlny ale na tych 4 vlnach som toho spravil viac ako po mesiaci jazdenia hocikde inde. Cely den vecer a noc mi nezmizol usmev z tvare.

Na druhy den sa trosku rozfukalo a tak som session skipol a namiesto toho som si upratal v kempri, doplnil zasoby a dal si asi 4 hodinovu prechadzku po plazi. V Hosseroge som pre velky uspech stravil este jednu noc, aby som sa na treti den mohol vydat na dalsiu cestu do vysnivaneho Spanielska a Pais Vasco. Francuzsku dialnicu som opat skipol a na tej ceste z Hossegoru do San Sebastianu som skoro osedivel. Po 50km som pri vstupe do Spanielska mal priemernu rychlost 34 km/hod a tych 50 km mi trvalo asi hodinu a pol. Bol som naozaj rad ked som zrazu uvidel prvu Repsol benzinku.