Prvy den v Spanielsku som prespal v Zarautzi. Ta cesta do Zarautzu z Hossegoru bola ako zly sen. Sice na mape to bolo iba nejakych 100 kilometrov ale myslim, ze som na tej ceste aj trosku zostarol.

V Zarautzi som mal v plane zostat v kempingu. V tom istom, v ktorom som spal ked som tam bol v roku 2004 a ked som sa tam prvy krat ucil surfit. Bohuzial som tam na prvy pokus netrafil, a tak ma to donieslo do velkeho kempingu na kopci. Tam si odo mna vypytali 25 ecok za noc na co som to rychlo stocil do centra na hlavne parkovisko. Tam som zaplatil 2.5 eura az do 9tej rano a zakempil som priamo v centre. Potom som sa isiel prejst na plaz a neveril som vlastnym ociam ako sa ta mala dedinka za tych 15 rokov zmenila na celkom cool mesto. Hlavna cesta, za ktorou vtedy koncila dedina, bola teraz iba jednou z mnohych mestkych uliciek. Promenada sa vsak velmi nezmenila. Ten skatepark co tam bol aj vtedy tam bol aj teraz a vyzeral uplne rovnako. Drevena cesta, ktora viedla pozdlz plaze uz nebola a namiesto nej postavili novu pozdlz tiez noveho golfoveho ihriska. Dostal som sa az ku kempingu kde sme vtedy stanovali. To bolo zavrete. Na internete som sa docital ze SAIKO surf camp uz tiez neexistuje.

Ked som tam bol vtedy, mal som 20 rokov. Mlady, cely svet pred sebou. Po troch tyzdnoch trapenia som sa tam prvy krat postavil na dosku. Kto by si to bol vtedy myslel, ze mi to az tak ovplyvni zivot. Ze sa kvoli surfu nakoniec prestahujem na ostrov. Ze kvoli surfu nebudem investicny bankar a nebudem zarabat miliony ale budem pisat online clanky, aby som mal viac priestoru cestovat za vlnami. Ze sa tu sem po 15 rokov vratim so surfom v ruke a odhodlany rozbit tu tie vlny na cimprcampr len aby som ukazal Zarautzu, ze aha uz to viem. Este stale to vidim pred ocami ako som sa vtedy prvy krat postavil a videl moje bose nozky na zltej doske a vsade okolo striekala biela pena a ja som tomu nemohol uverit, ze sa veziem.

Ten vecer mi pisal Miha, ze mam ist rano jazdit na Orrua. Vravel som mu, ze najprv musim pojazdit Zarautz, ze ostatne vlny pockaju. Zarautz bol pre mna proste must tohto tripu. Potom mi Miha poslal fotku a ja som si povedal, ze Zarautz pocka. Hned rano, aby som nezmeskal odliv som zamieril k asi 15km vzdialenej dedinke Zumaia. Orrua vyzerala naozaj brutalne dobre. Bolo uplne bezvetrie asi 2.5m ground swell s asi 13sek perioda. Proste idealne podmienky.

V strede zalivu uz bolo zdialky vidiet ze tam niekto jazdi. Jeden clovek. Tie sety vyzerali naozaj husto ale kvoli novu bol velmi velky odliv a nelamali sa ako na tom obrazku. Namiesto tej pravacky fungoval stred.

Vedla mna pristane dalsia dodavka. Portugalske znacky. Vyskocia z nej dvaja dlhovlasy blondaci. Pytam sa ich ci idu jazdit, ale nie su si isty. Tie sety vyzeraju fakt husto. Pytam sa ich ako sa ide ku vlne a ukazu mi maly tunel v utese v dialke. Pri tuneli vidim zaparkovane aj nejake auta. Tak co tu budem takto v dialke idem predsa tam.

Pri tuneli uz stoji par chalanov a cekuju vlny. Ked vchadzam na travnatu plochu iba mi ukazuju, ze mam zaparkovat tam dalej na trave. Obliekam neopren a utekam do vody. Chalani este po Spanielsky debatuju, ktoru vlnu idu jazdit. Na pravacku uz totizto medzicasom prislo par peknych setov.

Ideme spolu do vody ale nerozpravame sa. Je jasne, ze su to lokali ale ta druha akost. V strede uz medzicasom naskakalo do vody asi 5 ludi a na brehu maju fotografa s asi pol metrovym objektivom. Som rad ze sponzorovani chalani su v strede. Na pravacke jazdime nakoniec piati. Chytam si zopar peknych vln. Ostavam ale trosku bokom, aby som tych domacich moc nepokusal. Pri jednej vlne si nie som isty ci na nu niekto pojde tak zacinam padlovat. V tom zbadam ako na nu padluje aj ten domaci. Tak pustam. Ked sa chlapec vracia krici na mna uz z dialky, ze mu nemam padlovat na vlny. Prvy surf v Spanielsku. Uz som sa zacinal pomaly bat, ze tu ludia zmilsteli. Hovorim mu, ze ved OK, ze som hned prestal ked som ho videl. Ziadny problem. Potom pridu do vody este dalsi chalani, tentokrat uz s nalepkami na doskach a to znamena este menej vln a po asi 2 hodinach vychadzam von z vody. Poslednu pol hodinu som uz aj tak viac pozeral ako jazdil. Nezajazdil som si az tak dobre ako som cakal, ale tak dalo sa.

Pridem k autu a pozeram, ze mam cestu uplne zatarasenu inymi autami. Auta na tom malom priestore stali uplne vsade. Nevadi, ved sa neponahlam tak tam chvilu pockam a potom odidem. Dojde ku mne chalan ci je ten kemper moj. Hovorim, ze ano. Pyta sa ma preco parkujem na lokalnom spote ked toto je iba pre lokalov. Vravim, ze som nevedel. Ze som tu bol skoro a ze ked som vchadzal este mi aj chalani ukazovali kde mam zaparkovat. Pyta sa ma, ze ktori. Hovorim, ze co ja viem. Pre mna vyzeraju vsetci rovnako. Mali, skaredi a nasrati. Pytam sa ci mam preparkovat, a pozeram na dva rady aut co stoja vsade okolo mna. Odchadza. Tak asi mozem ostat, ved aj tak sa odtialto nemam ako dostat. Vytahujem fotak a ako spravny turista si to tam idem aspon dobre pofotit. Neskor sa uvolnuju miesta, chlapci si posuvaju svoje auta a ja vyuzivam volny priechod a migam odtial rychlo prec pred tym, ako mi niekto prepichne gumy alebo nahadze kamene cez zavrete okno do auta.

Neskor sa o tom rozpravam s Mihom a ten sa iba smeje. Kde som zaparkoval? Na ich lokalnom mieste a este s kemprom so slovenskymi spztkami. Nemoze tomu uverit a mrte sa na tom zabava. Vraj cudzinci musia parkovat na parkovisku o pol kilometra dalej. Orrua je totiz velmi lokalny spot kde iba velmi tazko nechaju jazdit cudzincov. Ked tak nad tym rozmyslam ja som si tam celkom aj pojazdil.

Oh ja, a aby som nezabudol, poobede som sa vratil do Zarautzu a aj ked sa tie vlny kvoli prilis velkemu swellu dobre nelamali pojazdil som co sa dalo. Zarautz uz ma svoj check v mojej makovicke.