Intermezzo
20 dni na ceste. Na jednej strane sa mi to zda, ze som prec uz strasne dlho. Ved su to uz skoro tri tyzdne. Presiel som polku Europy. Cez 4000 km. Na tie prve dni v Taliansku si spominam uz len matne. Na druhej strane sa mi zda, ze som toho az tak vela nezazil. Vela som toho nepojazdil aj ked som skoro kazdy den vo vode. Mal som doteraz dve dobre sessions. Jednu v Hossegore a druhu pred par dnami vo Valdovino. A to som tam najprv ani nechcel ist do vody. Ostatne bud fukalo, alebo nefungovalo, alebo bolo prilis vela ludi, alebo ta nepustili k vlne lokali, alebo, alebo. Posledne dva tyzdne som bol vo vode myslim kazdy den okrem dvoch dni, ked som dostal infekciu do ucha. Vacsinou som daval denne dve sessions, rano aj poobede. To je dokopy okolo 20 krat vo vode. Z toho iba dva dni boli dobre, ked som si fakt zajazdil a ten pojazd stal naozaj zato.
Je to asi podobne aj v zivote. Clovek robi vsetko preto, aby mu v zivote veci vychadzali a zivot si uzival a mal z neho radost. Nakoniec sa aj tak stane nieco co mu ten idealny a perfektny stav pokazi. Jedine co mu ostava je ist dalej a snazit sa najst a zazit ten idealny stav. Ono to nakoniec pride, tak ako aj tie idealne vlny. A na to aby si ich clovek uzil a uvedomil si, ake je to vzacne mat taketo idealne podmienky musi najprv prezit tie zle. Najtazsie je ale ist dalej a nenechat sa zlomit. Radost nepride sama, clovek si ju musi najst.
