SURF city

Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos. Je tam vraj tiez pekne a ide tam dobra vlnka. Cestou sa este zastavujem v lokalnom surf shope, ktory sa mimochodom volal Drop in a kupujem si stuple do usi. Surfers ears. No nekup to. Za 55 eur. Dostavam k tomu este aj velku nalepku Drop In, ktora ide bez vahania priamo na kemper. Rozmyslam ci si ju dam aj na dosku. Mohol by som. A potom ked niekto bude pindat iba mu ukazem nose dosky a poviem: “Heeej what do you expect from a person sponsored by Drop in?”

Prichadzam k plazi pri Doninos a pocasie je fakt otrasne. Prave jesenne. Hmla, mrholi, zima. Nikde nikto. Obrovske parkovisko je uplne prazdne. Pozeram na tu dlhu plaz a snazim sa identifikovat miesto kde by sa dalo jazdit. Tu uz to aj vyzera, ze prisiel kuknut Lorenzo.  Moc sa mi tam nechce. Vyzera to tam ako scena z filmu pol hodku pred smrtou hlavneho hrdinu.

V strede tej dlhej plaze vyzera, ze asi 300m od brehu je peak, ktory este drzi ten size a dal by sa pojazdit. Ide tam celkom dlha lavacka. Idem to este ceknut z ineho vzdialenejsieho parkoviska, ktore je hore na kopci. Pozeram na tu vlnu zhora a vyzera to jazditelne. Davam si na seba este stale mokry neopren a voskujem dosku. Zimaaaa. Idem na plaz a stale vaham ci sa mi tam naozaj chce.

Este hodnu chvilu pozeram na tu vlnu z brehu. Nakoniec si poviem, ved uz som tu, mam na sebe pren, co sa teraz otocim a pojdem ako kook spat do auta bez toho, aby som to skusil? Skacem do vody a zacinam duckdiveovat. Predstavujem si, ze toto je asi to miesto kde by som chcel teraz byt keby som bol zralok. Pri kazdom duckdive pozeram pod vodu a iba cakam kedy uvidim nejaku ciernu siluetu. Po asi 10 duckdive sa vynaram a pozeram za seba. Som asi 5m od plaze a asi 50m od miesta kde som vosiel do vody. Ten prud je moc silny. Celkom sa aj potesim. Bez jedineho zavahania sa otacam a chytam prvu vlnu na plaz. Skusil som, nedalo sa. Zajtra je tiez den.

Prespavam do rana. Nikde nikto. Celkom mam z toho aj zly pocit byt takto niekde na velkom parkovisu uplne sam. Rano sa zobudim za prveho svetla. Hmla jak svina. Viditelnost asi 10m. Nevidno ani na vlny. Mam dost celeho Doninos. Startujem a odchadzam smerom na juh k mestu Muros.

Po dvoch hodinkach prichadzam k dedinke Larino. Tocim to k plazi. Cekujem a sklamane na to kukam. Dlha piesocna plaz. Vsade sami closeout, fuka side on. Nic jazditelne plus nikto nikde. Sadam do auta a mierim k dedinke Louro. Tam je tiez plaz orientovana na zapad. Tiez nic jazditelne. Prechadzam za cip a tam uz by mal fukat offshore. Pridem k plazi a vidim troch chlapcov vo vode, ktori tam jazdia asi 15cm vlnu. Vsade naookolo je flat. Ale aspon tam svieti slnko a je pekne. Prejdem sa po plazi vyvencim Shakiru a rozmyslam co dalej.

Nakoniec vyhrava myslienka ist este viac na juh a ceknut Foxos. Podla netu to vyzera ako dobry spot. Tak davam este dalsich 100km a pred zotmenim prichadzam do dedinky Lanzada. Dalsi krasny sunset. Prespavam rovno nad vlnou Foxos. Rano vstavam a spolu s kapitanom Felipem, ktory kempoval hned vedla mna cekujeme pri rannom pohariku kavy vlnu. Je to take pol na pol. Nakoniec si hovorime, ze este cekneme plaz o kus vyssie. Tam uz su aj nejaki ludia vo vode a ide to tam o kus krajsie.

Davam pren a skacem do vody. Zimaaa. Po hodke je vo vode asi 100 ludi. Vlny no, tak pol na pol. Zajazdil som si, ale tak urcite nic kvoli comu by som tu chcel ostavat dlhsie. Lucim sa s Felipem a odchadzam smer Patos. Posledna zastavka v Galicii. Predpoved hlasi top podmienky a Patos vyzera ako naozaj surfova plaz a dedinka.

Prichadzam este pred zotmenim a cekujem plaz. Vlny maju asi 30cm a sami closeout. Vo vode je asi 200 ludi. Och joj. No nic uvidime co to spravi na druhy den ale zacinam mam obavy, ze som neurobil dobre prist sem na ten swell. Parkovanie mam ale luxusne. Hned prva rada pri plazi. Vyhlad na vlny. Klud, ticho.

Po zotmeni sedim pred kemprom a brnkam si na gitaru. Prichadza dalsi kemper a parkuje rovno vedla mna. Nevsimam si ho. Po chvili letmo kukam co su moji novi susedia zac. Rovnaky stary Hymer ako mal Gabriel na kanaroch. Cekujem typca a ved to aj vyzera ako Gabriel. Je tma takze dobre nevidim. Kricim Gabriel a typek sa otoci a kuka na mna ako sova. Peter? Nesmelo sa opyta. Co si blazon? Ty sa tu kde beries? Nemoze tomu uverit ani on ani ja. Gabriel u mna trenoval kondicne treningy a pripravu na surf. Je to asi jediny clovek co poznam co zije cely rok v kempri. A zastane rovno vedla mna, niekde v prdeli v Galicii.

Vraj dostal pracu vo Vigo. Natriet nejaku obrovsku jachtu. Prisiel iba dnes a zastavil sa podobne ako ja na zajtrajsi swell v Patos, ktory si tiez vycekoval na nete. Nahoda ako svina, ze sme sa tam stretli. Este mi vecer vravi, videl si predpoved? 14 sekund a 1.8m. To bude surf zajtra. Vravim mu, kamo videl som to tu dnes a moc sa netes. Podla mna to nebude az take skvele.

Rano sme vstali cekli swell a nic moc. Bolo to asi shoulder high. Jeden peak sa lamal celkom OK ale nic co by stalo za nejake velke emocie. Hned od rana tam jazdili miestni riperi, ktori mali na moje pocudovanie celkom husty level. Dokonca lietali vo vode aj 360 airs. Cekovali sme to asi dve hodky pri rannej kavicke. Rozlozili sme si tam stolicky a mali exkluzivny vyhlad na vlnu. Celkom sme sa na tom zabavali. Na kanaroch by s takymito podmienkami isli do vody iba najvacsi zufalci tuziaci po akomkolvek surfe. Tu si chalani davali 15 minutove rozcicky na plazi, nechavali si na brehu nahradne dosky a jeden si dokonca doniesol aj kameramana, ktory mu session dokumentoval.

Po asi dvoch hodinkach kukania na tu vlnu sme usudili, ze mozno by sme mohli ist aj my. Lepsie to uz asi nebude a z peaku uz odisla vacsina ludi a ostalo tam asi 6 ludi. Samozrejme hned po vypadlovani sme dostali odporne pohlady od lokalov. Pri jednom takomto stare downe Gabriel zdvihol ruku z vody a vo velmi elegantnom anglickom style povedal dost hlasnym hlasom Hello. Nikto nic. Hodil teda taku grimasu, ze pardon, ze sa ozval a ja som sa skoro pocikal od smiechu. Sedeli sme pravdepodobne na velmi lokalnom peaku (na co som bol ja uz aj celkom zvyknuty po tych dnoch v Asurias a Pais Vasco) a lokalnym chlapcom sa to ocividne moc nepacilo, ze tam sme. Ja som nechcel moc pokusat a ani Gabriel, a tak sme ostali trosku nizsie od ostatnych a chytali sme leftovers. Vlna nebola nic moc, ale pre lokalov to bol ocividne jeden z tych lepsich dni v roku. Po asi 5 vlnach som to zabalil a chvilu po mne aj Gabriel.

Bolo to naozaj prijemne po par tyzdnoch byt opat s niekym znamym. Pokecat. Gabriel vsak musel ist dalej do Viga a ja som tuzil konecne jazdit nejake poriadne vlny. Cas vyrazit do Portugalska.