Druhy den v Ericeire fukalo ako besne, bolo zamracene a zima. Nieco v tej vode islo ale vobec sa mi do nej nechcelo. Radsej som zvolil work day, clean day a doplnenie zasob day. Po 3 tyzdnoch som navstivil miestnu cistiaren a konecne som si dal oprat. Potom mi za tou avivazou este tyzden smrdel / vonal kemper. Stale sa neviem rozhodnut ci mi to smrdelo alebo vonalo. Kazdopadne som na par dni vyzeral cisto.
Poobede som zamieril na juh. Ciel Sagres. Ta cesta bola nekonecna. Po dvoch hodkach som si musel spravit pauzu. Uz to fakt prestavam davat toto sedenie za volantom. Potom po dalsich troch hodkach a o 50 eur lahsi za dialnicne poplatky som konecne dorazil. Sice az po zapade slnka ale lepsie neskor ako nikdy. V Sagres ma uz cakal Struk s frajerom (Struk je baba, poznamka redaktora) s vychladenym pivkom. Ja som sa konecne tesil ako vypadnem z kempru a im sa naopak pacilo kvasit v nom. Tak sme dali par piviek v kempri a ked uz videli, ze to uz naozaj naozaj nedavam vyrazili sme do miestneho bariku. Celkom mi to tam pripominalo Corralejo. Strukovci odchadzali uz na druhy den, a tak sme sa rano akurat tak stihli rozlucit. Aj tak som rad, ze som sa tam s nimi vychytal. Dlzim vam pivko!!!
Sagres bola nakoniec posledna surfova zastavka mojho surf tripu. Skoncil som tam asi 4 noci. Urcite nie kvoli vlnam ale skor kvoli tomu, ze uz nebolo kam ist. Spat na sever sa mi uz vracat nechcelo a predpoved na juh nevyzerala moc ruzovo.
Vsetci vzdy o juhu rozpravali ako o nieco extra dobrom, a tak som mal celkom velke ocakavania. Boli mi odporucene tri vlny – Beliche, Zavial a Punta Ruvia. Vacsinou som tam ale vsade nasiel iba miliardu vystajlovanych, vyhajpovanych turistov. Najma tych z Nemecka a Holandska.
Beliche – nestalo ani za zidenie z kopca k plazi. Vo vode bolo asi 30 ludi so softopmi a asi 30cm vlna, ktora zacinala 5m od brehu a koncila 2m v piesku.
Zavial – predpoved vyzerala celkom OK, severny vietor (co mal byt offshore) a swell asi 1.6m zapad-severo-zapad. Uz pri vjazde na plaz som vedel, ze je zle. Vsade miliarda aut zaparkovanych kade tade po stranach, zacpa, softopy na strechach aut z pozicovni. Pri pohlade na piesocnu plaz sa mi naskytol zdesujuci vyhlad. Vyzeralo to tam ako v lete v Chorvatsku s tym rozdielom, ze pri kazdom uteraku lezal pohodeny softop. Vo vode bolo random rozhadzanych 100 hlav. Na plazi sa sem tam formoval kruh s rozvicujicimi sa mladymi ludmi, ktorych nezdravo vyzerajuce biele tvare pripominali chorych ludi v nemocnici. Tie rozvicky so softopmi pri nohach vyzerali naopak velmi seriozne.
Vo vode isli asi hip high vlny. Rozmyslal som ca si mi chce vstupit do tohto diablovho mayhamu. No ked uz som sa dotrepal az sem tak sa aspon cvachtnem. Ostal som na strane od ostatnych a jadil tam hip high closeout a zakazdym cakal, ze mozno ten dalsi ostane otvoreny. Neostal. Ale aspon som si potrenoval backside takeoff do barrelu. Potom sa zotmelo a vsetci sa zdekovali prec. Na plazi som ostal iba ja a nejaki traja spanieli. Bez ludi to tam vyzeralo celkom cool.
Punta Ruvia sa nachadza na sever of Sagres na zapadnom pobrezi, ktore by malo chytat ovela vacsi swell. Fakt som po predoslych skusenostiach nevedel co mam od toho spotu cakat. Vraj to bol uplne top point break.
Samozrejme tam neviedla normalna cesta ale dirt road. Uplne rozbity dirt road. Hanil som celou cestou, ze kam sa tam ja trepem s tym kemprom. Ved sa mi rozpadne. Nakoniec som dosiel k odbocke, ktora mala viest k spotu. V dialke som videl vlny a zaparkovane auta. Lenze ta cesta viedla dole z utesu a mala asi tak 15% sklon. Raz som po takej ceste skusal ist na Slovensku a kemprik to nedal. Presmykovali kolesa. Bal som sa, ze ked sa tam dole spustim, uz sa odtial nedostanem. Ta cesta vyzerala fakt strmo.
Nakoniec som nechal kemper hore a isiel kuknut dole peso. Co ja viem, doteraz rozmyslam ci by to ten kemper dal. Asi hej ale naco skusat. Ta vlna vyzerala OK. Boli tam tri peaky. Ten uplne nalavo vyzeral ako point break. Lavacka. Ale jazdili tam iba longboarderi a ta vlna vyzerala, ze aj na longboarde to ledva islo. Potom bola dlha piesocna plaz, kde bol v strede nejaky naznak peaku a potom este uplne na pravo. Samozrejme closeout. Aaah, nebol to zase uplne rychly closeout, bol tam cas na jeden max dva turns ale to padlovanie naspat potom vyzeralo ako utrpenie. Kukal som na to a vravel si ci mi to stoji za tu cestu dole s tym kemprom. Keby tam isla top vlna tak nevaham ale toto. Co ja viem. Hore na ceste som kemper tiez nechcel nechavat. Urcite nie tu uplne v prdeli niekde v Portugalsku. Sa vratim a nenajdem tam ani dvere.
Nakoniec som sa vratil do Sagresu a zvysne tri dni surfoval lokalnu vlnu v dedine, ktora vobec nebola lokalna, Tonel. Ako vravim, vo vode bolo vsetko mozne len nie lokali. Vlna tam isla celkom pekna aj jazditelna. Ale ti ludia. Tam prisiel set a vsade lietali vzduchom longboardy, funboardy a softopy. Clovek si aj nieco konecne chytil a skocili mu tam dalsi traja odhodlani vystajlovanci. A ak neskocili, tak lezali rovno pod vlnou a ten strach v ociach ked na teba pozerali ako davas drop in ich smerom.
Jazdil som nakoniec rano aj vecer ale jazdil som iba preto, ze nebolo co ine robit. Za tie tri dni som si tam dal asi 2 vlny co stali za rec. Zvysok som iba hanil. Najradsej by som tam bol byval vsetkych prefackal a poslal domov. Ale ja som tam nakoniec tiez iba turista.
Prisiel posledny den a ja som umyl pren a vyrazil smer Cadiz. Cadiz je inak velmi pekne mesto. Urcite stoji za to ho navstvit a pomotkat sa tam. Plus boli tam aj nejake mensie vlny aj ludia co jazdili ale mne sa uz nechcelo. Uz som myslou jazdil kanare.
Tohtorocna sezona na Fuerte bola uplny shit. Od kedy som prisiel v oktobri az do…
Z Patosu to bolo do Portugalska iba kusok. Pred cestou som vsak este pre istotu…
Po Pantine a Valdovino mierim na Majove odporucanie do asi 30 km vzdialenej dedinky Doninos.…
Po neprijemnej skusesnoti s lokalmi z Rodelis som zanevrel na Austriu a zamieril som priamo…