Holandske vlny
V kazdom sporte, kazdej aktivite su najlepsie zaciatky, ked sa clovek uci a je motivovany venovat sa novemu hobby co najviac. So surfom to nie je take jednoduche a o to tazsie v Holandsku, kde vlny nie su kazdodennym ritualom. Cakat na ten spravny den a spravnu hodinu kedy clovek moze zobrat dosku a ist sa vycvachtat znamena v Holandsku kazdodenny trening v podobe zocelovania mentalnej trpezlivosti. Pojem surfer tu definuje viac analyzovanie nautickych map a meteorolog v jednom.
Na zaciatku je dolezite naucit sa, kedy je den D a more ozije a zacne sa vlnit. Ked som zacinal jazdit, neboli este webcamy ani vymakane internetove surf forecasty ake su dnes. V roku 2005 bolo par ludi co poznalo tajomstvo severneho mora a ti si to nechavali pre seba (aj preto sa v mori zislo iba zopar ludi a dalo sa tam este jazdit). Vacsinou sa predpovede sirili ustne a mne dobre spravy nosil KLM. Neskor som sa co to priucil aj od Remca a po par rokoch som uz aj ja zacinal rozumiet vsetkym tym kruzkom a cislam na mape. To uz v dnesnej dobe nie je nutne. Staci si otvorit magicseaweed.com alebo windguru.cz a clovek hned vie na com je. Dokonca uz dnes v Holandsku funguje tzv. sms alert, ked si clovek za par euro rocne predplati notifikaciu spravami o tom kedy, kde a ake budu vlny.
Kedze na zaciatku som toho z map nevycital vela, spoliehal som sa skor na KLMa. Ten vsak z map toho tiez vela nevycitaval a tak sa tiez spoliehal na niekoho ineho. Malo to svoje pre aj proti. Blbe bolo, ze som toho prve dva roky neodjazdil. Dobre bolo, ze som bol super namotivovany ked prisiel ten den a kym sme nedosli na plaz a nekukli na more, nikdy sme nevedeli ake budu vlny a ci tam naozaj budu. Niekedy sme cakali brutalne podmienky a vlny mali ledva pol metra. Inokedy sme isli len tak, lebo nebolo co robit a bola z toho super session.
Vacsina ludi sa vo vode poznala. Najma ked sme jazdili do Petten, co bol vtedy viac menej polo secret spot a vo vode boli iba chalani z Alkmaaru. Petten bolo super a pre mna vtedy este bobrik odvahy. Jazdilo sa medzi umelo vybudovanymi kamenistymi hradzami. Ked si clovek nedal pozor lahko skoncil na nich. K tomu este povestny holandsky prud a bol z toho boj o prezitie. Ked som tam bol prvy krat, rychlo som zabudol na nejake chytanie vln a cely cas som iba padloval proti prudu, aby ma to nezobralo na hradzu. Vtedy som naozaj siahol az na hlboke dno svojich sil a moznosti. 1,5 hodiny neustaleho padlovania o zivot a najvacsia sranda pritom je, ze cely cas som bol na tom istom mieste, asi 3m od hradze.
V Holandsku som byval 7 rokov. Prvy rok som nejazdil, druhy a treti iba ked mi dal KLM vediet. Stvrty rok som stretol Remca, kupil auto a zacal jazdit zakazdym ked dosiel swell. Cely svoj amsterdamsky zivot som podriadil surfu. Pracu som si vybavoval podla toho ci si budem moct odskocit na more. Ked prisli vlny tak plany s frajerkou isli na druhe miesto. A nielen frajerka ale aj praca a ine povinnosti. Proste ked prisli vlny tak sa jazdilo a vsetko ostatne islo bokom. Vecne bez koruny, pretoze peniaze som setril a minal na nove neopreny, dosky, plutvy a surf tripy. Po 7 rokoch mi to obcasne jazdenie uz nestacilo a tak doslo na zbalenie kuftra a vyrazil som chytat ozajstne vlny na kanare. Ale este pred kanarmi je plno surfovych pribehov, ktore si tiez zasluzia svoje miesto v pamati. Stay tuned.